V posledný júlový víkend (29.-31.7.2011) sa v Jaslovských Bohuniciach uskutoční už deviaty ročník festivalu, ktorý sa snaží podporiť menšinové akustické žánre ako i navodiť príjemnú a určite festdobrú atmosféru. Osvedčení headlineri, nováčikovia na scéne folk a country, či legendy týchto žánrov každoročne lákajú tisícky návštevníkov.
Folková muzika bola na Slovensku vždy považovaná za takzvaný „menšinový“ žáner, takže ma nijako neprekvapuje, že ním ostala doteraz. V posledných rokoch sa nám však ešte viac zmenšinovalo.
Medzi priaznivcami folkovej muziky, boli mnohí amatérski muzikanti – tí, ktorí vedeli a chceli potešiť seba, prípadne aj svojich kamarátov pri táboráku, alebo na chate. Bohužiaľ, vymizli. Dnes sa hrá veľmi málo, dokonca aj medzi muzikantmi z folkových kapiel. Mnohí poznajú len svoje pesničky a temer nič iné. Dostali sme sa do stavu, kedy to, čo nie je v telke či v rádiach, akoby neexistovalo. Mrzí ma to, pretože najcennejšou je pre mňa muzika, ktorú si môžem aj sám zahrať a zaspievať. Pesničky, ktoré mi hovoria z duše tak, že „sám by som to lepšie nenapísal“.
Folk na Slovensku je takmer tristostranová publikácia o žánri, ktorý podľa množstva mediálnej podpory u nás vlastne neexistuje. O čom teda je? Obsahuje prázdne strany? Nie! Je to poctivá husto písaná kniha s množstvom užitočných informácií mapujúca súčasný stav aj históriu folku ako hudobného žánra. Keďže s knihou je všetko v poriadku, problém bude asi na strane mediálnej podpory.
Dušan Franců má k festivalu veľmi blízky vzťah a práve toto bolo dôvodom aby sme ho poprosili o pár slov, ktorými by charakterizoval svoj postoj k tejto osobitej akcii.
O tom, že už tento rok by malo vyjsť prvé číslo časopisu o slovenskej FCTB scéne sme už na našich stránkach hovorili. Aby bol ale nazor objektívnejší, spýtali sme sa pár zaujímavých ľudí čo si o tom myslia. Odpovedali nam na tieto otázky:
1. Má podľa vás slovenská F&C scéna na svoj vlastný časopis?
2. Čo by ste od tohto média očakávali?
3. Čo by ste poradili jeho redaktorom (dobrá rada nad zlato)?
Rozhovor so skupinou Rolničky, resp. s jej lídrom sme už na stránkach folk.sk uverejnili. Zhodou okolností to bolo v čase keď toto folkové zoskupenie vymenilo svojho kontrabasistu. Prešlo pár mesiacov a skupina vymieňa gitaristu. Na dôvody sme sa spýtali Dušana Franců, svojou troškou prispel do mlyna aj nový člen Miloš Hlava. Členov kapely som zastihol v klube Lesnej YMCA v tej najsprávnejšej tvorivej atmosfére - na ich skúške. Chvíľu som sa teda kochal tvorivou náladou, aby som potom odchytil dvoch členov - "služobne" najstaršieho a najmladšieho.
23. marca som mal koncert vo folkovom klube YMCA a vytušil som vynikajúcu príležitosť vziať si pod drobnohľad jednu zo stálic slovenskej folkovej scény: organizátora, kde-tu konferenciéra, pesničkára, ale hlavne lídra folkovej skupiny Rolničky - Dušana Franců. Sadli sme si spolu v klube lesnej Ymky, ja som zapol diktafón a začal som vyzvedať.
Čo sa presne stalo 8. augusta roku 1991?