Posielam ti tichý pozdrav do diaľky,
list, ktorý som nikdy nenapísal
a potom ho nevložil do obálky,
aby v tvojej schránke tíško pristál.

Je to iba pocit, iba želanie,
vyslovené potichu a skromne,
snáď ho k tebe chladný vánok privanie,
keď si večer vyjdeš na priedomie.

Nepocítiš nič, len, že ti dobre je,
nepohne sa mráčik na oblohe,
iba lístok čerešne sa zachveje,

Určite mi všetci dáte za pravdu, že sa len tažko nájde vôbec lepší pocit, ako keď si človek môže občas niekde verejne zahrať, predstúpiť pred hoc aj malé publikum a podeliť sa s nimi, s každým jedným, o trocha času a priestoru, nechať hudbu len tak plynúť, bez hraníc a bez barier... je to krásny pocit, ničím nenahraditeľný, trocha ako droga, človek sa ho nevie nabažiť a priam ho vyhľadáva.

Nemôže sa stať kapele nič lepšie, ako keď jej členom tesne pred koncertom zdvihne náladu neprispôsobivá technika. Na koncerte Petra Piatka & Bandu 22. mája 2010 v nedávno otvorenom bardejovskom Jazz Rock Caffe sa síce spočiatku o elektrizujúcu a ohlušujúcu atmosféru postarali reprobedne – to však len do chvíle, kým si chalani svorne nepohnietili špice brád a nepremiestnili kombá, gitary, bicie aj picie priamo medzi pospolité publikum. Vyzeralo to tak, že nielen frontman má tentoraz hladinu adrenalínu blížiacu sa horným limitom (najmä po telefonickom vyhlásení vlastníka čarovnej nefungujúcej skrinky "veď ja som vedel, že to nepôjde..." mu všetci boli v stave čo najvrelejšie sa poďakovať za prejavenú ochotu bez predchádzajúceho upozornenia). Koncert teda vzhľadom na okolnosti chlapci odpálili zostra vyhlásením, že sú martinskou progresívnou deathmetalovou smršťou.

Ha, poznáte to? Počúvate novú CD tej, či onej kapely a pri treťom kolotoči sa odrazu pristihujete pri tom, že do hlávky sa Vám nezapísala ani jedna zo zaručených hitov /bez akých sa tak obíde maximálne album Deža Ursinyho, či Mariana Vargu), no pesnička iná, iná a asi práve preto tá. A tá Vás vcucáva, kruto, no brániť sa tomu, hm ne-chce-te!
Mne sa toto stalo pri počúvaní nového albumu Divozelu (Divadlo). O ktorú išlo? Prezradím, ale nie hneď...

Tak ja pôjdem po poriadku, aby som bol, tak ako vždy Had býva pri recenziách „folkuliatok“ (použil som zámerne terminus technikus Ľuba Vágnera, ktorý má v jeho slovníku však iný význam). Ja si pod „folkuliatkom“ predstavujem albumové novorodeniatko folkovej kapely.

Slovenský multikultúrny festival Bažant Pohoda sa zaradil medzi najlepšie svetové festivaly. Takéto ocenenie získal od britského hudobného servera DMC Update v jeho špeciálnom festivalovom vydaní. Redaktori servera zaradili Bažant Pohodu medzi Top 60 festivalov, pričom počas leta sa po celom svete konajú tisícky či už väčších alebo menších hudobných open-air festivalov.

 V Kafé Scherz sa od jeho otvorenia dejú pomerne zaujímavé veci. Hneď na samom začiatku sa tohto priestoru zmocnil Daniel Hevier so svojím poloimprovizovaným cyklom a zaujímavými hosťami, neskôr alebo možno aj zároveň sa tam uskutočnil celý rad skvelých koncertov, za všetky spomeniem Latrino Cubano a českého pesničkára Oldřicha Janotu. Na 19. apríla 2010 pripadol folkový koncert českej pesničkárky Žofie Kabelkovej a čoraz známejšej bratislavkej kapely Mysami. Žofii sa však tesne pred koncertom stala nepríjemná vec, totiž vyhliadla si ju nejaká jarná viróza a úplne jej vyradila z prevádzky hlasivky, a preto sa na poslednú chvíľu ospravedlnila a neprišla. Jej miesto vyplnil popredný slovenský pesničkár Stano Kalman, a to dokonca vo funkcii headlinera. 

Minulý mesiac sa na čerpacích staniciach žltej farby objavilo nové číslo ich firemného časopisu Štýl&Elán. Tvár na nej mi bola akási povedomá. Vo vnútri sa dokonca nachádzal aj celkom obsiahly rozhovor, ktorý vám so súhlasom redakcie aj samotného autora teraz prinášame.

Rád šoféruje, nevadí mu ani zápcha v rannej špičke. Kochá sa krajinou, jej premenlivou náladou. Jeho „vesničkou střediskovou" sa nedávno stal prímestský satelit v katastri obce Chorvátsky Grob. Teší sa, že jeho synček tu nájde veľa kamarátov. Divadelný scénograf, televízny reportér, režisér a dramaturg, popritom ešte aj skvelý folkový pesničkár Peter Janků. 

Po koncerte v ženskom väzení sme sa podvedome zmierili stým, že nás na Prison tour už nič zvláštnejšie stretnúť nemože. Myslieť si niečo také bolo však naivné... Včera, na konci série výletov medzi odsúdených sme sa dočkali presne toho, zčoho sme mali (až do včerajška nepotvrdené) obavy na začiatku.

/pohľad amatérskeho sociologického psychológa na rozšantenú skupinu z piatku 30.4./
Postavy a pozorované skupiny: PP – Piatko, Roman Zábojník – Zibo, Elvis, Ľubo Šťovčík – Dvaktvar, Edo Klena – Klenotník a Klenoty: Miro Sivák (basgitara), Peter Wittner (husle), Mišo Gál (bubóny.)

Charakteristika skupiny: Na prvý pohľad vyzerá skupina vyrovnaná, bez sociologických anomálií, aj keď nezapadá do obrazu priemerného občana. Pozorovaní sa navzájom poznajú, majú rovnaké záujmy, stretli sa za rovnakým účelom, okolím sú nenápadne sledovaní z väčšieho odstupu. Všetci majú sklony k exhibicionizmu, lebo postupne vystupujú na pódium, väčšina opakovane, dokonca sa dožadujú vyjsť viackrát.

Střelické strunobraní 2010

Odrůdová přehlídka kapel + bohatý doprovodný program v rodinné atmosféře

Edo Klena vojde do miestnosti, uviaže si šatku a premení sa tak v sekunde zo schopného manažéra nadnárodnej firmy na schopného posthippie rockera. Udrie prvýkrát do stratocastra a zaplní miestnosť drajvovým zvukom. To je posledná chvíľa, kedy môžete ujsť, pretože potom vám už nedá vydýchnuť.

     Priatelia nedá mi nenapísať pár slov o poslednom XII. ročníku regionálneho festivalu Folková jar 2010. Už niekoľko rokov sme nutený presúvať dianie festivalu do dedín v okolí Partizánskeho. Dôvodou je viac ale ten najdôležitejší sú asi financie. Starostovia dedín sú v tomto totiž ústretovejší ako primátori vačších miest.

Košická kapela Divozel sa po minuloročnej odmlke a po tohoročnej zime strávenej v nahrávacom štúdiu opäť rozhodla priniesť trochu hudby priamo k vám a chystá sa na turné v termíne od  6.5 - 15.5.2010. 

Folková muzika bola na Slovensku vždy považovaná za takzvaný „menšinový“ žáner, takže ma nijako neprekvapuje, že ním ostala doteraz. V posledných rokoch sa nám však ešte viac zmenšinovalo.

Medzi priaznivcami folkovej muziky,  boli mnohí amatérski muzikanti – tí, ktorí vedeli a chceli potešiť seba, prípadne aj svojich kamarátov pri táboráku, alebo na chate. Bohužiaľ, vymizli. Dnes sa hrá veľmi málo, dokonca aj medzi muzikantmi z folkových kapiel. Mnohí poznajú len svoje pesničky a temer nič iné. Dostali sme sa do stavu, kedy to, čo nie je v telke či v rádiach, akoby neexistovalo. Mrzí ma to, pretože najcennejšou je pre mňa muzika, ktorú si môžem aj sám zahrať a zaspievať. Pesničky, ktoré mi hovoria z duše tak, že „sám by som to lepšie nenapísal“.

Na vystúpenie Števa Šantu na Piatku s Piatkom som sa tešil už len z toho dôvodu, že som dosiaľ ešte nikdy nemal možnosť vidieť ho vystupovať aj s jeho kapelou Ostrov. A podanie skladieb v ich bigbítovejších verziách s prepracovanými aranžmánmi nesklamalo, miestami mi až bolo ľúto, prečo práve takáto hudba nie je častejšie hrávaná v rádiách. Silné melodické nápady, chytľavé refrény - a to všetko podporené vynikajúcimi textami (to je aj hlavný rozdiel oproti bezduchým výplodom väčšiny z tunajších popmusic bánd útočiacich na dobrý vkus.)

Vysielanie 7-dielneho cyklu 13 minútových relácií s názvom "Pesničkári po rokoch" je už aktuálne. Projekt režijne pripravuje Peter Janků, s použitím archívnych pesničiek z cyklu "Pesničkári slovenskí", ktoré vysielala STV v rokoch 90-tych; paralelne s archívom vyberá piesne z pódiových vystúpení na Folk Martin 2009. Súčasťou hudobnej retrospektívy sú tiež fragmenty z rozhovorov, ktoré počas festivalu natáčali Soňa Horňáková a Peter Janků; sú o folku, o pesničkárstve, o spomienkach na natáčanie spred rokov... 

Pôvodne avízovaný koncert českej pesničkárky Žofie Kabelkovej a skupiny Mysami, ktorý sa mal uskutočniť dnes večer v bratislavskom Kafe Scherz (Palisády) mení svoj rpogram. Žofie Kabelková odriekla kvôli ochoreniu horných dýchacích ciest už včerajší koncert v Zlíne, no ani dopoludňajšie rozospievanie neprinieslo také zlepšenie, ktoré by jej umožnilo odspievať koncert a predniesť svoje piesne na patričnej úrovni.

Suí Vesan má novú adresu www stránky : www.suivesan.sk

Text zo stránky:

Na hodine gitary malému Dominikovi vysvetľujem, kde nájde na hmatníku tón f². Chlapča nevníma, díva sa kamsi dohora s neprítomným výrazom v tvári.
- Prepáč, Dominik, mohol by si nachvíľu prestať vnímať signály svojich priateľov z Marsu a otočiť sa ku mne?