Redakcia Folk.sk sa o5 rozhýbala k činnosti a hlásime sa vám s Petiarom z tohoročnej horúúúúúcej Pohody. Novinárska akreditácia na festival samozrejme k mnohému oprávňuje, no ešte viac zaväzuje. Spolu s organizátormi festivalu sme pre vás pripravili niekoľko zaujímavých rozhovorov s ešte zaujímavejšími interprétmi, ktorí by vás mohli/mali zaujímať.
Klub Musko v Martine (predtým Bar Museum) zostáva aj po svojom premenovaní miestom konania unikátnych kultúrnych podujatí, kontinuálne tak nadväzuje na tradíciu silných hudobných večerov predstavujúcich našu hudobnú scénu v inom svetle, než na aké sme zvyknutí z rádií. Po dvoch ročníkoch veľkého festivalu Folk Martin 2009 a 2010, ktorý sa dočkal, aj vďaka prenosu STV, zaslúženej publicity, sa v sobotu 22.10.2011 konal tretí. Tentoraz s názvom eM Fest 2011, dramaturgicky a žánrovo koncipovaný trochu inak. Vystúpilo v rámci neho šesť interpretov, každý iný, svojím nezameniteľným spôsobom originálny. Všetkých vystupujúcich však spájal jeden fakt – ani jeden z nich nepatrí do oficiálnej scény, naopak sa z nej svojou pozíciou vyčleňujú.
Dňa 23.7. 2011 sa uskutočnil v príjemnom prostredí amfiteátra Borník v Stupave prvý ročník Country Rock Festu, ktorý zorganizovali ELIAH DANCE GROUP a skupina historického šermu URSUS. Festival sa niesol v hudobnom štýle country, bluegrass, rock, rockNroll. O akcii, kde sa hudba popreplietavala s úsmevnými divadelnými a tanečnými predstaveniami som sa dozvedela z plagátov pred Stupavským obchodíkom. Plagát dával na známosť, že sa predstavia Ivan Terry Zeman & Harvestri, zábavná country skupina OuKeY, ARIZONA, we want jam, ELIAH country tanečnice, NEW FAIRWAY, paronymia, KANKÁN, yellow cablo band, ohňová show.
Nikdy som nebol na Porte, len som počúval rozprávanie kamarátov o neuveriteľnej atmosfére v obrovskom amfiteátri, kde tisíce ľudí počúvali muziku, spievali spolu s muzikantmi na pódiu, prípadne s nimi aj hrali. Z Porty sa šírili pesničky k táborákom a pojem „portovní hudba“ označoval pesničky hodné toho, aby si ich zaspieval ktokoľvek, kto má chuť chytiť gitaru do rúk – a takých ľudí bývalo pomerne veľa. Počuť gitaru vo vlaku bolo celkom bežné, v kempoch, v táboroch, na školských výletoch, v krčmách.
Koniec apríla tohto roku bol na udalosti všemožné bohatý... Vyhnem sa tým pre mňa menej zásadným („patálie“ princa Williama, či započatie majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji na našom „vaľaľe“) a kruci špagát obe tieto udalosti okresného formátu pripadli na (29.4.). Skoro by sa dalo povedať, že onen dátum tým nadobudol magický rozmer... Omyl priatelia omyl... Nebyť tretej udalosti, o ktorej sa s rezonanciou mierne zrýchleného ďatľa pokúsim rozťukať...tak by sa dvadsiaty deviaty apríl sotva zapísal do pamäti Hada...Tou treťou kľúčovou udalosťou sa stal koncert JFQ v divadle A-HA spojený s krstom ich novej 2CDs (Bezfázový stav).
Predstavovať pesničkára Eda Klenu na stránkach Folk.sk by asi bolo mlátením prázdnej slamy. V nedávnej minulosti ho bolo na bratislavských pódiach (a nie len na nich) vidieť hlavne spolu s jeho dvornou kapelou Klenoty. Včerajší koncert (28.marca 2011) v Kafe Scherz však bol iný. Edo tentokrát neprišiel s Klenotmi (kapelou), no pozval si nemenej hodnotných hostí. Na lubovej gitare (značky Sagitarius) ho vyhrávkami a sólami podporoval Martin Chrobák a na ústnej harmonike sa predviedol Edov dávny kamarát z Mikulova Aleš Řezáč.
Ak sa spýtate po vystúpení divákov na ich názor, riskujete, že vám odpovedia, „páčilo sa mi“ či nebodaj vyslovia kritiku. O tomto Piatku s Piatkom sme sa rozhodli poinformovať inak. Oslovili sme priamo aktérov večera, lídra Pathetic Hypermarket Band Mária Polónyiho a literáta Sašu Gr. Oni by mohli byť nekritickí alebo skromní.
Bria terapeutka s Radkou na hudobnom festivale „FestDobreBohunice 2010“.