Reportáž

Tma. Spoza čiernej opony vychádzajú chudé holé nohy v podkolienkach a gitara pod bradatou hlavou. Had. Ha! Spieva pieseň o duši a opona veľkodušne vpúšťa dnu ďalšie duše – Katku, Radiara, Luciu a Seejfa. Koncert začína. Hľadisko je plné ľudí a očakávania. Pretnú sa uhlopriečky hlasov tam, kde majú? Áno, pretli sa. Vokály ako z Queenu.

V piatok 14. októbra mi v kalendári zasvietila Udalosť s veľkým U. Kapela Jednofázové kvasenie, stálica slovenského folku , ktorá už myslím vyše 40 rokov (popri Rolling Stones svetový rekord) vzdoruje akýmkoľvek pokusom o rozpad alebo zastavenie činnosti, vydala v českom vydavateľstve Indies Happy Trails zbrusu nový album Rybí menuet a krst tohto diela mal prebehnúť v spomínanom čase na domácej scéne JFQ, v divadle Ticho a spol.. Vybral som sa tam bez konzultácie s internetom a bola to chyba, pretože lístky boli beznádejne vypredané. Našťastie ma istý p. Jaromír uviedol na zoznam ako VIP osobu, tak som sa cítil primerane dôležito.

Veci a skutky sa dejú tak, ako sa diať majú... Nestretnúť predvčerom v električke cestou z nahrávania Mysami Hanku Daubnerovú, môj večer včerajší by sa uberal inak. Zvestovala mi s potechou, že v Čitárni u Červeného raka sa toto leto opäť hráva na otvorenej scéne a že najbližší koncert bude patriť človiečikom, ktorých vidieť, a najmä počuť jest pre mňa vždy radosťou. Plán napísať recenziu na novorodeniatkovskú CD placku prvého z menovaných „Lode“, ktorú som si práve niesol čerstvo zapožičanú od Radiara moju chuť i potrebu koncert tento zažiť umocňoval. V práci sa mi podarilo ubziknúť prv, a tak po podvihnutí hypoglykémie u môjho kocúrieho „štvorklanu“ som sa k „Rakovi“ vydal na gitare si brnkajúc povozom dvojkoľajovým z kopcov „Karloveských“.

Peter Janků je pesničkárom, ktorého netreba špeciálne predstavovať. Počas rokov hrania si vybudoval renomé usilovného pesničkára, schopného a ochotného cestovať za svojim publikom a prinášať mu neustále nové piesne, ktorými reaguje na aktuálne životné udalosti. Vo veku 40 rokov sa mu po 16 mesiacoch podarilo nahrať a pokrstiť ďalší album, tentokrát nazvaný "Tak nech je". Nahrávanie prebiehalo u Juliána Raticu a tak, ako je u Petra zvykom, väčšinu stôp nahral sám. Pomohli mu však aj hostia ako Julián Ratica, jeho otec, Zuzka Cenkerová a napríklad aj bývalí spolužiaci, herci z Partičky.

V sobotu 17. mája 2014 sa konal už 9.ročník súťaže vo folk, country a trampskej piesne Turzovský vrabčiak. Pripravilo ju Kultúrne a spoločenské stredisko v Turzovke za finančnej podpory Ministerstva kultúry SR. Súťaž, z ktorej víťazi postupujú na finále Moravského vrabca do Karvinej a na medzinárodnú súťaž Porta , ktorá je v Ústí nad Labem prilákalo do Turzovky 14 súťažiacich zo Slovenska a Čiech.

Dvojkoncert Igora Cvacha a Petra Janků bol istým spôsobom návratom ku koreňom folkovej hudby. Dvoch na prvý pohľad odlišných pesničkárov, teda introvertného Cvacha a živelného Petra Janků, spája viacero spoločných čŕt. Je to jednak napríklad model tradičného folkového pesničkárstva s gitarou, ale aj jednoznačné prihlásenie sa k odkazu Karla Kryla, s ktorým sa obaja protagonisti večera osobne poznali. Je teda pochopiteľné, že meno tohto legendárneho českého pesničkára nielenže opakovane zaznievalo z pódia, ale v „krylovskom“ duchu sa niesli aj skladby, reagujúce na náš súčasný svet a jeho problémy. Samozrejme, každý z oboch pesničkárov témy poňal odlišne.

Niekedy začiatkom októbra sa mi ozval pesničkár Peter Michalovič a spýtal sa ma, aké mám plány na piatkový večer (18.10). Keďže môj diárééé na tento večer bol nepoškvrnený s chuťou som si doň poznačil, že v divadle Ticho a spol na Školskej 14. sa bude toho večera konať krst zbierky Petrových básní.

Tak to som celý ja... Ešte v júni mi Radiar poslal všetky podklady k akcií: Petržalská baretka, ktorú organizovali šuhaji z kapely Lojzo, by sa prezvedeli, čo sa deje aktuálne vo vodách humornej piesne na Slovensku. Cítil som, že by som sa tam mal zájsť a zúčastniť sa jej, no prihlášku som do stanoveného termínu nezaslal. Keď som ho prešvihol napadlo mi, že tam prípadne priamo prídem, a ak budem ako neprihlásený môcť zahrať, spravím tak.

Sú pesničkári, ktorí si píšu do šuflíka... Sú pesničkári, ktorí píšu, a s radosťou sa delia o svoje produkty s tými, čo im načúvajú... A sú pesničkári, ktorí zvládajú i čosi viac... Trebárs zorganizovať folkový festival... Z jedného som sa vrátil včera pred polnocou, a hoc vonku medzičasom znova zem pokryla snehová emulzia bolo mi letno, a to nie len preto, že išlo o Prvý letný folkový festival. Jeho tatkom „predstaveným“ je „rolnička“ Kremienok (Dušan Francú).

Tak už aj Hadovi sa splnil jeden z vysnívaných výstupov na folkovú horu. V utorok (11.9.2012.) si zahral s tou, ktorá mu od počiatku jeho písania poéziou svojich piesní svietila po pesničkárskych cestičkách, nie vždy slnkom zaliatych ...ako Florence Nightingalová lampášom nad posteľami jej zverencov ...s pesničkárkou Soňou Horňákovou.