Pozývame vás na stretnutie s muzikou, za ktorou musíte prísť. Všeobecne sa nazýva „folk“ a zmestia sa do nej rovnako írske balady, zhudobnené slovné hračky pesničkárov, aj dymom voňajúce „ohníkové“ pesničky hrdých „kotlikárov“ odchovaných v táboroch, na horských chatách či v kánojkách na našich riekach. Spoločné majú to, že sú vždy o niečom, čo sme prežili a môže si ich zahrať každý, kto vládze vziať gitaru do rúk a kto ešte celkom nezblbol zo zvukového smogu, ktorým sme denne prenasledovaní.

Bol som jedným z folkofilov, ktorí s nemalou pípeťou čakali na zrodenie CD debutu kapely Orbus, musel som byť trpezlivý, pretože 11 pesničková ochutnávka tejto bratislavskej formácie sa rodila dlho-predlho. Novorodeniatko mi v bakelitovom povijane odovzdal v Banskej Štiavnici na Trojičnom námestí Martin s pyšným, no pokorne sklopeným zrakom. Netrvalo dlho a zoznámil som folkové neviniatko s CD ringišpíľom, na ktorom som mu doprial v priebehu najbližších dní divokých jázd neúrekom.

Z piatka na sobotu som si našiel miesto a dokonca aj čas aspoň na štyri hodiny spánku. Lenže celú noc výdatne pršalo a bubnovanie dažďa na podlahu hotelového balkóna prerušovalo moje už i beztak krátke a biedne driemoty. Napriek tomu som bol po celý zvyšok dňa v dobre nálade, pretože najlepší životabudič nie je káva ani acidko ani pivo (hoci inokedy by som sa bol hádal) ale živá Kefova textáreň. Dať dokopy rýmovacie bunky, naštartovať predstavivosť, tvorivosť a originalitu aspoň do takej miery aby som poskladal text za ktorý by som sa nemusel pred ostatnými hanbiť, to chce celého človeka. Takže chcel - nechcel, musel som. Akurát sa mi celkom nepodarilo nepourážať známeho českého pesničkára. Soráč, Honzo, ale keď s tebou je taká sranda.

Pozývame Vás na ďalšie zaujímavé koncerty tento týždeň v petržalskom Rančíku U Kanga. V utorok 2.10. to bude folk a world music kapiel Orbus a Arcus, v stredu 30.10. jazzrock kapelky NOX, vo štvrtok 4.10. bratislavská skupina Atmosferik, v piatok 5.10. bluesrock 60tych a 70tych rokov v podaní ICE BREAKERS, a v

Priznám sa hneď na začiatku a bez mučenia, že tohoročnú Lodenicu som nesledoval tak pozorne, ako jej minulé ročníky. Dôvodov som mal viacero. Od organizátorov som dostal príležitosť pomôcť pesničkárom tým, že zorganizujem a dramaturgicky zabezpečím ich účinkovanie na komornejšie ladenej scéne, ktorá bude zdieľať jedno pódium s divadelníkmi.

Ako dieťa som sa vždy veľmi tešil na Vianoce. Zvedavý, čo Dedo Mráz (vtedy ešte) prinesie, som neraz bol schopný rodičom rozhádzať celý byt, aby som si všetky prekvapenia úplne pokazil. Teraz som vraj dospelý, Vianoce neznášam a z toho mála, na čo mi zostáva čas, sa asi najviac teším na letné festivaly a z nich na ten mne najbližší, Vandermúzu.