Recenzia

Čakali sme naň dlho, predlho... Najmä my, čo radi načúvame poézií Mária Polónyiho. Po prvý raz som ho (d)uchom ochutnal už v lete 2016, teda 1,5 rokom pred jeho oficiálnym vydaním. A už vtedy som spokojne pokyvkával hlavou nad jeho kompaktnosťou. Mário, autor všetkých 15 piesní je skúsený, ostrieľaný básnik, pozorný pozorovateľ vecí videných a viditeľných, no i šikovný lapač nálad a vibrácií, tých pre mnohých prchkým, rýchlo miznúcich, a tým ťažko „ukotviteľných“ do formy textovej, či hudobnej.

Martin Chrobák vydal svoj tretí album s názvom Radosť a záujem. Po dlhých a dlhých rokoch. Podobne ako pri tých predchádzajúcich sa obklopil plejádou spolupracovníkov. Je ich viac ako dvadsať. Autorstvo hudby si ponechal sám. V textoch sa striedajú Banskoštiavničanky Andrea Kočalková (svetu sa ukazuje hlavne ako poetka) a Zuzana Knezovičová (svetu sa ukazuje hlavne ako textárka, skladateľka a speváčka). Jedným textom prispel Pavel Oravec, s ktorým Martin výrazne spolupracoval na predchádzajúcich albumoch. Martinov podiel na niektorých textoch pripisujem (no je to len môj predpoklad) pesničkárskemu štýlu práce na týchto piesňach. A textárske cameo Eda Klenu je zaujímavé, Edo sa skôr zvykne blysnúť ako spevácky hosť.

Rástol som na nich od dvadsiatich, sú to fotri mojej cesty cez vŕšky slovenského folku, stáli na počiatku cesty tejto. Boli to oni, čo som ich našiel ako prvých, a to vďaka LP vydanej v OPUS(e) v roku 1990. Odvtedy sa v ich riekach vymenilo mnoho vody, vydali čo to ďalších albumov zrkadliacich ich pesničkárske „poČINY“ , tie nové (najmä Miloš) hmýriace sa slovami novej (tej dnešnej) doby, no i tie, čo zazneli ešte v nabitom „rolandovi“ v rokoch ´80, („Bacilovky“) plné slovných hračiek a „čačiek“.

Keď sa mi prednedávnom dostal do ruky digipack skupiny Mysami Uhlopriečky hlasov, podvedome som zalistoval v pamäti, koľký že to album vlastne je. Že sa vlastne jedná o debut, ma u kapely s viac ako desaťročnou históriou a toľkými muzikantskými individualitami prekvapilo. Ale potom som si povedal: „Prečo nie – aspoň to nebude debut nezrelý.“ :) A naozaj nie je...

Peter Piatko je jedným zo slovenských pesničkárov, ktorým sa darí zrieť napriek aktuálnej vyzretosti, s akou sa stretáva náročný poslucháč u nás len zriedka. Za roky, čo ho poznám ma presvedčil o tom, že hranice v posune kamsi ďalej sa dajú posúvať do nevídaných horizontov. Dôkazom toho je i jeho nový album „Lode“, ktorý nahral so svojimi priateľmi „jedným dychom“, teda behom jednodňovej frekvencie (1.3.2014) v priestoroch Mestskej scény v Martine. Je „spichnutý“ z novších a nových piesní Petra, z ktorých značná časť vznikla za posledný rok. Petrov rukopis sa nezmenil, je jasne rozpoznateľný.

Vypočul si a napísal Mário Polónyi Zdravím všetkých priaznivcov slovenskej folkovej scény. Mám na hlave slúchadlá a počúvam čisto nové CD bratislavskej kapely Café Edit. Šéf kapely Palo Pauliny nás pozval na krst a nenápadne mi tento nový výtvor strčil do ruky. Okamžite sa vo mne prebudil nebývalý zmysel pre povinnosť a túto recenziu som jednoducho napísať musel. Katarína Goffová – spev Zuzana Cenkerová – husle, spev Pavol Pauliny – gitara, spev Gašpar Šmihula – mandolína Juraj Zelman – flauty, darbuka, cajón, spev Matúš Teplický – kontrabas, basová gitara

Stretli sme sa nedávno v kultúrnom dome Petržalka (Zrkadlový háj), po snáď desiatich rokoch… Slnečné objatie s ním mi obsadilo celé náručie… Janko Kulich na druhom brehu bratislavskej vody… Nečakané zjavenie, teda aspoň pre mňa… Prievidzu…Handlovú…Žiar nad Hronom…hostí moje rodné mesto…a ja som pri tom. Na svedomí to mala Petržalská baretka - súťaž piesne s humorným nábojom, ktorú zorganizovala kapela Lojzo. Nasťahoval som sa k Jankovej kompánií (Kolegium) do šatne, a tam sa po chvíli krátkej stal sa hrdým vlastníkom ich CD albumu:

Že sa v Nanyho kolíske objavilo nové dieťa som sa dozvedel až na tohtoročnej Lodenici v Piešťanoch, od Scarlet z Liptova... 4 CD (Na ceste za slobodou) je odrazom cesty, ktorú za čas prešiel Nany, po tom čo spoznal Modré z Teba ...čakajúc Kým mu lúče narastú, porátajúc všetky Deti kapitána Fykesa. Koncertu vo „folkovej obývačke“, kde v druhý večer zaznela nejedna z hudobno-básnických Nanyho nových tantier som nebol účastný... O to s väčšou zvedavosťou som načúval CD „krúžku“len čo mi ho doručil Radiar. Priznať musím, sprvu som bol z jeho obsahu trocha sklamaný. Nanymu som odrazu ani čo by nerozumel.

Stretli sme sa nedávno na „Loďke“ v Piešťanoch... Radiar jeho blok zaradil na začiatok tretieho dníčka vrámci „folkovej obývačky“. Z krátkometrážneho rozhovoru s ním mi bolo jasné, že v Janovi Sikorovi spoznávam (pre mňa) novú tvár lovenského pesničkára.

Sú pesničkári, s ktorými sa kamarátiš, pretože sú fajn, no ich produkcia príliš nerezonuje s tvojím cítením. Sú pesničkári, s ktorými sa nekamarátiš... Možno preto, že ľudsky sú Ti vzdialení, no ak ide o ich tvorbu visíš im na perách...bo ako píšu Ti je blízke. A sú, našťastie, aj pesničkári, (nazvem ich dva v jednom), ktorí sú akousi spojnicou už vymenovaných prototypov... Medzi nich (u mňa) patrí aj Peter Janků.