V zásade nemám hip-hopovú muziku veľmi rád, pretože mi to evokuje veľmi nasratých ("nahnevaných" by bolo príliš slabé slovo) mladých mužov a primitívne texty plné vulgarizmov. Ostatne - čo sa budem rozpisovať, krásne to zhrnul Rado Ondřejíček vo svojom článku na Inzine.sk (odporúčam potom aj podobný článok o country). Keď som ale pred pár dňami narazil na projekt Modré Hory bol som príjemne prekvapený. Síce to stále nie je hudba, ktorú by som si doma pustil sám od seba ale zrazu tie hudobné slučky nie sú otravné a texty majú hlavu a pätu. A to nepíšem len preto, že v piesni Momenty spievajú aj o mne!

V noci  15.5.  podľahla ťažkej chorobe Andrea Čurná, hudobná manažérka a organizátorka známeho FC festivalu Rozmarín Terchová. Rakovine podľahla po ťažkom štvorročnom boji.

10. ročník open air festivalu v štýle rock-folk-ethno sa uskutoční na jednom z nejmystickejších miest 7 km za hranicou Prahy 6 v podhradí hradu Okoře.

Priatelia, v sobotu 17. mája 2008 popoludní v Martine aj Náhodní pocestní z Vrútok za pekného počasia podporili martinské kultúrne dianie v rámci programu Dní mesta Martin ďalším svojim vystúpením.

Bolo preplietané rečou uja moderátora, ktorý nám každú chvíľu dával priestor na pauzu, aby mohol čosi zaujímavé povedať do mikrofónu, takže náš koncert sa razom zmenil na hudobne podfarbené pozadie veselého pána konferenciera. Nuž, aj takto to niekedy na oslavách dní mesta môže vyzerať :) .

Ale to môžete urobiť, len keď sa vám podarí spraviť vec, ktorá vám zabezpečí vstupenku do klubu nesmrteľných. Čosi, čo prekračuje hranice, stiera predsudky, prináša nepoznanú silu a energiu, uchvacuje. V opačnom prípade budete musieť ostať žiť a nahrať druhý, tretí a ďalšie albumy, aby ste napokon umreli načisto frustrovaní z vlastnej nemohúcnosti odkázať tomuto svetu čosi závažné a vzácne.

Včera ráno Ondro Binder z Ranča Nádej zatelefonoval dobrú správu. Stromček Ginkgo dvojlaločné, ktorý sme zasadili minulý rok po skončení koncertu Príjemného víkendu 2007, napriek pesimistickým predpovediam odborníkov prežil zimu a veselo sa zelenie. Plní teda svoje poslanie – pripomínať nám Príjemný víkend. Preto sme sa napriek celej kope prekážok definitívne rozhodli, že Príjemný víkend s folkovou muzikou strávime na Ranči Nádej aj tento rok a to cez víkend 13.-15. júna 2008. Pozývame vás všetkých, kto sa chcete stretnúť s kamarátmi a najmä vás, kto nielen radi počúvate túto muziku, ale aj radi hráte a spievate, pretože hrať sa dá kedykoľvek a kdekoľvek – cez deň pod orechom alebo v sade, večer po koncerte pri ohni. Takže ak máte gitaru či akýkoľvek iný prenosný nástroj, pribaľte si ho.

Sedím v byte v ktorom sme s Ostrovankou a Zaneprázdnenou strávili posledný rok svojho pobytu v Anglicku a z ktorého sa zajtra odsťahujeme. Čakám na ľudí zo zásielkovej služby, ktorí majú prísť po pár krabíc v ktorých sa nachádza množstvo vecí ktoré sa mi už nevmestili do kufra. Zvláštne, koľko majetku človek nahromadí za dva a pol roka.

 Ani sme sa nenazdali, a dlho očakávaný deň D ... je v podstate dnes už za nami. No a ja som sľúbila retrospektívu. Keď ma Zuzka Vrbňáková tohto roku oslovila s nápadom postaviť opäť Portu na nejaké tie nôžky, veľmi som premýšľala, či sa do toho dám. Z minulých skúseností som nebola práve nadšená, vyjavilo sa niekoľko momentov, ktoré za to nestáli. No aj napriek tomu som si povedala „prečo nie“ a s vierou som sa do toho pustila. Avšak hneď z prvých momentov mi ovisli kútiky úst, pretože odozva zo strany kapiel nebola práve najlepšia...

Na záver Martinskej literárnej jari pripadla Petrovi Piatkovi úloha zavŕšiť jej priebeh v poradí ôsmym pokračovaním svojho už etablovaného programu Piatok s Piatkom. V priestoroch Národného literárneho múzea v Martine sa 25. apríla 2008 predstavili ďalší zaujímaví hostia – literárne slovo zaznelo v podaní mladého dobšinského básnika Pavla Garana, o hudobnú časť programu sa postarali pesničkár Robo Hulej a Zuzana Homolová spolu s hudobníkmi Samom Smetanom a Milošom Želežňákom.

Písať o tom, že košická skupina Divozel je osobitým a hlavne úspešným zoskupením talentovaných muzikantov by asi bolo mlátením prázdnej slamy, no občas sa predsa len vyskytne príležitosť o tomto fakte znova poinformovať v nových súvislostiach. Tento prípad opäť nastal 3.mája 2008 počas výberového kola festivalu FolkScéna 2008 v Košiciach, na ktorom sa skupina Divozel zúčastnila ako jedna zo súťažiacich kapiel. Samotná akcia sa konala v Rodeoclube a jej začiatok bol stanovený na 14:00.

Písať o tom, že košická skupina Divozel je osobitým a hlavne úspešným zoskupením talentovaných muzikantov by asi bolo mlátením prázdnej slamy, no občas sa predsa len vyskytne príležitosť o tomto fakte znova poinformovať v nových súvislostiach. Tento prípad opäť nastal 3.mája 2008 počas výberového kola festivalu FolkScéna 2008 v Košiciach, na ktorom sa skupina Divozel zúčastnila ako jedna zo súťažiacich kapiel. Samotná akcia sa konala v Rodeoclube a jej začiatok bol stanovený na 14:00.

Prvý máj je dnes, na rozdiel od minulosti, deň, na ktorý sa ľudia tešia. Vďaka štátnemu sviatku býva voľno a je čas na oddych. Keď však pospolitý ľud oddychuje, umleci musia makať. Nebolo tomu inak ani 1.mája 2008 v Kafe Scherz. V tomto priestore sa rozhodol spisovateľ a pomaly už aj pesničkár, Daniel Hevier, organizovať vždy vo štvrtok večery s poéziou, prózou a pesničkami. Na oslavu sviatku práce si pozval celý rad hostí, medzi ktorými nechýbali skupina Jednofázové kvasenie, pesničkár Peter Janků, duo Plebs, či nemenej dôležitý literárny hosť Marián Hatala.

Je to celkom príjemné, že máme hudobné žánre. Nejaké tie hlavné prúdy a v nich mnoho smerov. Máme tiež ich fúzie a zmesi. Je to fajn, pretože si môžeme v muzike urobiť poriadok. Aspoň približne, aspoň trošku... Obstarať si krabičky, na ne nalepiť štítky. Folk - urban folk, neofolk, jazz – latin jazz, free jazz, nu-jazz, swing... a mnohé ďalšie. V tej záplave má výnimočné miesto krabička so štítkom „Nezaraditeľné“ a patrí medzi moje obľúbené, keďže obsahuje tie najzaujímavejšie kúsky. Niekde tam sa nachádza aj Kaki King.

Dňa 26.4. prebehlo druhé predkolo podujatia Folkscéna, ako oficiálne predkolo medzinárodnej Porty. Do Kremnice sa prihlásilo osem účastníkov viac menej z celého Slovenska. Veď posúďťe sami:

Rada vás takto oslovujem. Všetkých, bez rozdielu názorov. Sú rôzne typy ľudí: hrdí jazzmani, veselí folkloristi, naštvaní rokery ale na folkáčov sa mi najviac hodí - kamoši. Skutočne, s ľudmi, ktorých som spoznala vďaka folku mám najdlhšie trvajúce priatelstvá, najdlhšie telefonáty a najdlhšie maily. Nikto nevie tak prejaviť radosť, že ma vidí alebo počuje ako folkáči.

Naša blogerka Katka napísala pred pár dňami takú sviežu príhodu z muzikantského života a mne pripomenula inú, moju, ktorá tiež súvisí s hraním a cestovaním. Vlastne v tomto konkrétnom prípade skôr s necestovaním a nehraním. Tak to totiž môže dopadnúť ak sa rozhodnete vo februári cestovať na koncert stovky kilometrov autobusom bez akejkoľvek časovej rezervy.

Pathetic Hypermarket Band, alebo len PHB, je na slovenskej folkovej scéne rozhodne veľmi svojráznym a originálnym subjektom. Tieto vlastnosti sa zďaleka neprejavujú len v ich tvorbe a na koncertoch, ale napríklad i v takom kontakte so svojimi priaznivcami akým je pozvánka na krst ich najnovšieho CD Naoko. A hoci v ňom sami uvádzajú že ide o ich druhé CD v poradí, fakticky je to po Touto cestou kráčal Ybaboch a ...kto je na víne už tretí počin ktorý vyšiel pod hlavičkou tejto skupiny.

Bol som na tom koncerte a bol to najlepší koncert aký som zatiaľ kedy zažil. Spievala o dušu ako to len ona vie a bolo to celé strašne silné a ja som musel tancovať naplno už úplne od začiatku lebo by som sa bol asi zbláznil. A usmievala sa a chodila blízko k nám a svoj detský hovorený prejav striedala s neuveriteľným speváckym. Šialené ako sa vie vykričať až zospodu duše a potom tým jej hlasom päťročného dievčatka povedať "It's f***ing amazing!" A jej hudba, tá sa dokáže zamotať do vlasov ako tisíce malých ligotavých papierikov, dokáže mi búchať po chodidlách zospodu a ovládať moje ruky ako bábkar svoju marionetu. Ona sa nehrá s tónmi a melódiami, je ďalej ako všetci ostatní, ona pracuje so zvukom a robí to úplne že takto: najlepšie na svete.