Folk.sk má tú česť že sa stal mediálnym partnerom veľmi príjemnej akcie. Tá akcia sa volá Folkscéna (názov vám je určite veľmi známy) a koná sa v rámci Skalických dní. Uskutoční sa v sobotu 20. septembra v Skalici, v peknom peknom priestore Františkánskej záhrady. No a my vám v tejto upútavke prinášame zoznam účinkujúcich ktorí by vás mohli zaujať, spoločne s ich krátkymi charakteristikami. Celú prehliadku bude moderovať známy český hudobný publicista Jiří Moravský Brabec.

Napísať, že skupina Sanyland tento album pripravovala 14 rokov by síce bolo efektné, ale nepravdivé. Možno k tomuto pocitu zvádza niekoľko starších skladieb, ktoré pochádzajú ešte zo začiatkov Sanylandu a ktoré sa ocitli na platni, lenže ono je to trochu inak. Asi máloktorá kapela zo slovenskej folkrockovej (alebo pesničkárskej)  scény mala našliapnuté na tak úspešnú kariéru ako Sanyland v polovici deväťdesiatych rokov. Mimoriadne koncentrované zoskupenie muzikantských osobností, medzi ktorými spomeniem napríklad mená Martin Zajko a Ajdží Sabo (inak tiež Slide & Udu) alebo Silvia Josifoska či autor väčšiny skladieb repertoáru Slávo Sany Grék, turné s Jaromírom Nohavicom, ponuka Vřešťála a Sázavského na produkovanie albumu skupiny.... Lenže namiesto toho prišiel rozpad kapely, sólové projekty niektorých členov a desať rokov hybernácie. V roku 2006 sa Sanyland znovu dal dokopy a v mierne inovovanom zložení (ale aj za účasti niekdajších spoluhráčov) nahrali konečne svoj debut.

Keď som si pred asi pätnástimi rokmi povedal že televízor doma nikdy nechcem (a veľmi ani rádio), bol v tom kus odporu voči konzumnej spoločnosti a bla bla bla. Postupom času ale tieto adolescentské ideály pozmenili kontúry a stal sa z nich mimoriadne trvácny odpor k reklamnej kultúre a k masám, čo mi vydržalo až dodnes. Samozrejme, že občas si televízor pozriem - väčšinou na návšteve u našich. Pozerať westerny alebo filmy s Burianom patrí k našim rodinným nedeľným rituálom. Nočný box a biliard zase k tým mojim maskulínnym. Ale vlastniť tento zabiják času? Radšej sa budem venovať kreatívnejším činnostiam. Nieže by som snáď nemal rád filmy - to nie - ja filmy zbožňujem. Ale močové ústrojenstvo mi slúži dobre a tak si nemusím pred sebou ani pred nikým iným ospravedlňovať falošné výhody reklamných prestávok.

Citát z webu Katky Koščovej: Priatelia, myslíme si, že na Slovensku a v Čechách je množstvo skrytých textárskych a básnických talentov. Touto cestou Vás - milé talenty :) - chceme osloviť k drobnej spolupráci. Od dnešného dňa si tu môžete stiahnuť demo nahrávku novej Katkinej pesničky, ktorá je zatiaľ pracovne naspievaná v angličtine (aby sa Vám lepšie frázovalo tu je notový zápis). Ak sa Vám pesnička páči a kopne Vás pri nej múza, budeme radi, ak nám pošlete svoj slovenský alebo český text na mailovú adresu: katka@katkakosc.sk. O najlepšom texte rozhodne odborná porota v zložení: Pavel Cmíral, Ľubomír Feldek, Katarína Koščová, Jiří Suchý, Vladimír Skalský, Jiří Žáček

 Toto sa mi naozaj stalo... pri jednej z tých strašne dlhých prechádzkok Prahou. Ak si niekto myslí, že téma je folku a folkovej hudbe vzdialená, je na poriandom omyle. Jej hlavný protagonista totiž účinkuje skoro na každom F&T&C&BG&SP&ČP&W festivale...

Štvrtok ako každý iný a predsa iný. Dnes sa to začne. Trištvrte roka príprav, telefonátov, stretnutí a e-mailovania. Množstvo vysvetľovania, tvorba dramaturgie, ktorá sa aj tak každý rok musí zmeniť na poslednú chvíľu, vďačnosť za pozvanie aj ponosovanie sa za čas, ktorý sa niektorej skupine nepáči. Toto všetko a ešte mnoho  iného je Komorná scéna festivalu Lodenica. Už len obed, posledné dve veci v práci a môžem vyraziť do Piešťan. Na poslednú chvíľu si ešte zmyslím, že by bolo dobré vytlačiť profily všetkých účinkujúcich a vylepiť ich v stane. To zaberie pol hodinky, ale stíha sa, takže pohoda. Je pol piatej, dievčiny na recepcii kempu sú pripravené a vysmiaté, podobne ako počasie v ten deň.

Po štvrtkovom programe na Komornej scéne Lodenice 2008 som sa o tretej nad ránom zvalil na karimatku strategicky umiestnenú priamo na pódiu a zaspal som, zmorený a usmiaty (alebo s nejakou podobnou grimasou na tvári). Oči som otvoril o nejakej pol siedmej ráno a obzrel som sa okolo seba...stan, zvukársky pult, plagáty účinkujúcich...Komorná scéna stála síce vedľa záchodov a viedol cez ňu priamy tranzitný chodník, ale aj tak som mal pocit, že je útulná a že v nej bije obrovské folkové srdce (asi takto: tlk tl tlk tl tlk...). Takto skoro ráno však ešte driemalo, zbieralo sily na ďalší koncertný maratón.

Piatkové dopoludnie sa začalo idylicky v potravinách, kde som si kúpil čerstvé ešte teplé pečivo, ktoré v kombinácii s acidkom spôsobilo, že raňajky boli presne eňo-ňuňo. Deň sa teda začal výborne. Už len káva vo V.I.P. priestore a mohli sme začať fungovať. Hrať sa začalo na Viva scéne, kde sa ako prví predstavili bratislavskí bluegrassisti  BG Time. Z ich vystúpenia som videl iba tri pesničky, lebo organizátorské povinnosti v súvislosti s Komornou scénou na seba nedali dlho čakať. Musím však priznať, že zakaždým,keď ich vidím a počujem hrať, im ticho závidím ich muzikantskú zručnosť. Po návrate na Viva scénu som ešte videl pár piesni od skupiny Druhy dych, ktorá tento rok oslavuje 10 výročie svojej existencie. Z toho mála čo som od nich videl však rád konštatujem, že sa z nich stala dobre zohraná zostava s presvedčivým prejavom. V blízkej budúcnosti sa o nich iste dozviete na stránkach tohoto portálu viac.

Omán je nádherná arabská krajina, východný sused Spojených arabských emirátov. Vďaka kamarátke z Dubaja, blogerke na blog.sme.sk a môjmu bývalému kolegovi, ktorý si našiel prácu v Muscate, hlavnom meste Ománu a krásnej zhode okolností sa mi tam podarilo pred dvoma rokmi stráviť pár dní. Keďže tamojšie hory sú naozaj krásne a ako každé iné ma veľmi lákali, nestrávil som tento čas ináč ako naozaj exoticku turistikou. Veľmi rád si na to spomínam a rád by som sa o zážitky z tejto cesty podelil aj s vami. Všetky sa nachádzajú na mojom bývalom blogerskom pôsobisku a keďže nemôžem znovu uverejňovať články niekde inde, prikladám len odkazy. Veľmi neskromne veľmi odporúčam.

To tempo v piatok bolo celkom vražedné a tak som síce vstal už okolo obeda ale zobudil som sa až keď som prišiel do areálu festivalu. Namieril som si to samozrejme rovno k stanu ktorý aj po tento ročník prichýlil komornú scénu. Na nej akurát končila Sophora a začínal hrať pesničkár Peťo Piatko.

1. septembra oslávil internetový portál Folk.sk svoje ďalšie narodeniny. Za celý ten čas ktorý existujeme sme v priemere každé dva dni uverejnili nový článok, to znamená reportáž, rozhovor, recenziu a podobne. Ale ani naši čitatelia sa nenudili a na každý článok pribudlo v priemere asi 2 a pol komentára. S Radiarom sme na Folk.sk odrobili toľko času, že ak by sme sa tým živili (chodili do práce na 8 hodín denne, 20 krát do mesiaca) tak nám to trvá 2 a pol roka. Samozrejme ale že Folk.sk nie sme zďaleka len my a bývalí členovia redakcie. Folk.sk ste hlavne vy, ktorí nás čítate, ktorí nás povzbudzujete, anonymovia ktorí chvália, čudujú sa i nadávajú nám (my sa nehneváme, lebo vieme, že buď to tak nemyslia alebo nám závidia). Ste to vy, ktorí nás na festivaloch spoznávate až keď sa predstavíme "...iar" a nebojíte sa skritizovať priamo pred nami a potom nám potľapkaním po pleciach dodať nového elánu do ďalšej práce. Vám všetkým patrí obrovské úprimné ď a k u j e m e ! A teraz si poďme zasúťažiť o pekné tričko!

Sobotňajší program Komornej scény bude až na tri výnimky patriť skupinám. Koncertovaniu bude predchádzať Textársky Workshop pod vedením Petra Šranka, na ktorom prisľúbil účasť aj skvelý Slávek Janoušek. Celým program vás bude v sobotu správádzať moderátor Janko Kulich.

Program Komornej scény v piatok 29.augusta 2008 začne už o 14:30. Veľkokapacitný stan tentokrát poskytne prístrešok pre hranie 16tim skupinám a pesničkárom. Zastúpený bude folk, worldmusic, priestor sa ujde aj bluesu a hudbe 30tych rokov. Tí z vás, ktorí vydržia do konca, pôjdu spať určite až po druhej hodine rannej. A kto vám to bude hrať? Čítajte nižšie.

Hm, dlho som bojoval v sebe, čo a či sem popísmenkovať. Veď jasne, že najradšej by som si zvýšil návštevnosť vlastného portálu (otázkou je, či by sa ozaj zvýšila :-), ale to by som zase prihrával tím, ktorí sú pevne v tom, že nedokážeme folkcountry.sk a folk.sk spolu komunikovať, či dokonca spolupracovať. Myslím, že to nieje až také šedé :-)

Textársky workshop je pre tých, ktorí textovať skúšajú alebo by chceli skúsiť. Počas dvoch hodín,  v sobotu od 11:00 do 13:00, ktoré máme počas obedňajšej siesty k dispozícii, si vo veľkokapacitnom stane Komornej scény povieme niečo z teórie, no hlavne budeme tvoriť.

Počas štvrtého augustového víkendu sa na nádvorí Vinotéky Biely bocian v Kremnici uskutočnil už 8. ročník komorného folkového festivalu Kremnická Bašta. Ako vždy, Bašta sa stala miestom stretnutí mnohých kamarátov a skvelých muzikantov. Čo bolo nové, boli niektorí účinkujúci, samozrejme diváci a neuveriteľný fakt, že na Bašte prvý krát počas jej existencie zapršal poriadny dážď. Ale pekne po poriadku ...

Redakcia webového magazínu o folkovej hudbe Folk.sk pripravuje v rámci Lodenice workshop - verejnú diskusiu na tému Ako sa ukázať na internete. Redaktori Folk.sk majú bohaté skúsenosti z oblasti internetovej i papierovej publicistiky, blogovania i prevádzkovania webového magazínu, venujú sa tvorbe videocastov a neboja sa social networking portálov. Spoločne so vzácnym hosťom Jaroslavom Samsonom Lenkom, šéfom internetového rádia Samson, sa budú rozprávať o všetkom, čo môže internet poskytnúť pre propagáciu hudby. A ak sa neobjaví nejaký technický škriatok tak si ukážeme najzaujímavejšie webové lokality aj prostredníctvom veľkoplošnej projekcie. Workshop je určený hlavne pre muzikantov, ale veríme, že bude zaujímavý aj pre ich fanúšikov.

Komorná scéna festivalu Lodenica nám tento rok rozkvitla nielen do krásy, ale aj do počtu účinkujúcich. Program tejto scény je každoročne orientovaný hlavne na nové tváre a tak sme sa rozhodli predstaviť vám jednotlivých účinkujúcich ešte pred otvorením brán festivalu.

Sloboda je krásna vec. Je to možno tá najkrajšia vec na svete. Vďaka nej môžme mať pocit, že máme krídla, ktoré nám príroda odoprela. Vďaka nej záleží len a len na nás, akú cestu si zvolíme a vďaka slobode na nej nenatrafíme na ostnaté drôty. Môžme povedať čo si myslíme, môžme spievať o čom chceme. Dnes je tomu presne 40 rokov, čo sa ktosi pod falošnou myšlienkou ochrany pokúsil vraziť ploty a ostnaté drôty medzi ľudí. Zakázať hovoriť, hrať i spievať. Vtedy sa mu to podarilo a preto je dnes veľmi dôležité pripomínať si okamihy v ktorých sme slobodu strácali. Aby sa to už nikdy nestalo. Aby sme ďalej mohli lietať...

Vstupenky na koncert tejto rockovej skupiny z Islandu sme si s Ostrovankou kúpili už pred pár mesiacmi omámení ich hudbou i nádherným koncertným dokumentom Heima. Obaja, vtedy ešte nezamestnaní, sme zariskovali že v prípade, že v auguste budeme začínať v nových zamestnaniach, nemusíme ešte dostať dovolenku. Výlet do Prahy z Liptova je totiž celodenná záležitosť. Ale keďže odvážnym šťastie praje, zaprialo i nám a v utorok 19. augusta sme sa skoro ráno viezli smerom do stovežatej metropoly.

"Nekupujme si žiadne hlúpe bagety, vo vlaku si dáme normálne raňajky" odhováram Ostrovanku od nákupu pochybného staničného sortimentu s patričnou hrdosťou na to, aký skvelý nápad som dostal. Lenže v expresných vlakoch žiadne reštauračné vozne nebývajú, zistili sme tri minúty pred odchodom, a tak sme si nechali chuť na varené párky a teplý čaj zájsť v driemotách počas cesty.

Prvá vec po vystúpení z vlaku krátko poobede v hlavnom meste našich západných susedov bol teda práve nákup pochybného staničného sortimentu bagiet a pleteniek. Keď sme umlčali žalúdky vybrali sme sa tradičným smerom Václavák, Staromák, Karlák, Hrad a Zlatá ulička aby si Ostrovanka, ktorá bola v Prahe prvýkrát, absolvovala túto povinnú trasu a nabudúce už sa mohla venovať aj menej okukanejším a turistami zaplneným kútom tohto krásneho mesta. Po ceste sme, celkom prirodzene, naďabili aj na nejaké tie pivká a vepřo-knedlo-zelí či pečenú kačku. S tými pivkami sme to ale naozaj nepreháňali, pretože nás večer čakal hlavný program a nechceli sme sa nie príliš, ale vôbec unaviť. A tak sme si, pre každý prípad, tesne pred odchodom smerom na Výstavište ešte vychutnali skvelú kávu so zmrzlinou u McDonalda a o chvíľku sme už stáli pred HC Sparta Praha.