Ako som si tak včera vykračoval zasneženým Liptovským Hrádkom s cieľom vytrieskať z bankomatu nejaké eurá, premýšľal som nad tým, či je vôbec ešte v dnešnej dobe potrebná alebo užitočná klasická internetová prezentácia.

Na sklonku minulého roka som napísal článok, v ktorom som vymenoval čo ma najviac oslovilo. Samozrejme, že sa to týkalo hlavne hudby a filmov, pretože to je oblasť, v ktorej sa cítim dobre a ktorá ma baví. Tak sa teda poďme pozrieť čo sa v tomto smere u mňa na prvé priečky dostalo v roku 2008. Len jedna technická vec - nie je nutné aby nahrávka, film, a pod. vyšlo v roku 2008. Riadim sa podľa toho čo ma v tomto roku zaujalo, nech je to trebárs aj 10 rokov starý film.

Že prečo? A vy to fakt neviete, milí folkáči? Pretože 101% týchto básničiek je vtipných asi ako priamy prenos z rokovania parlamentu o druhej hodine ráno a poetických asi ako najnovší text piesne od Desmod-u. Zavolajte, napíšte, ale niečo normálne, ale nepreposielajte niečo, čo ste dostali od podobného dementa bez kúska súdnosti pred pád minútami.

Ak nástrojové obsadenie kapely pozostáva z akustickej gitary, bendža a kontrabasu, so  značnou pravdepodobnosťou pôjde o folkovú alebo trampskú kapelu. Ak je táto kapela zároveň aj jedným zakladajúcich členov hudobného združenia GRAN, jej začiatky sú spojené s týmto labelom a jej členovia hrali napríklad v Lesných Škriatkoch alebo Ozvene, je to už pravdepodobnosť takmer hraničiaca s istotou. Všetko môže platiť - s výnimkou prípadu, že táto skupina sa volá Tu v dome.

Býva takým pekným zvykom, že na výročie narodenia (ergo narodeniny) dostávajú oslávenci okrem zvýšenej pozornosti aj nejaké hmotné statky, ktoré majú za úlohu potešiť ich svojou podstatou a nezriedka i finančnou hodnotou. Ergo darčeky. 7. decembra 2008 sa však dialo niečo presne opačné – hudobné darčeky zamlsaniahodných umeleckých hodnôt sme dostávali my, sediaci v hľadisku petržalského Zrkadlového hája a to priamo od oslávenca – jubilanta. A tým bola skvelá slovenská pesničkárka (chvíľka napätia) Zuzka Homolová (rečená tiež Krvavá Zuzka).

Úvodom článku sa verejne ospravedlňujem Dušanovi Franců a vlastne i celému Granu, ktorý ma poprosil o technickú pomoc s týmto videom. Kvôli mojim pracovným povinnostiam na niekoľkotýždňovej služobnej ceste si nakoniec museli pomôcť sami a pozerám, že to zvládli na výbornú. Pozrite sa aj vy.

Snem Hudobnej spoločnosti Gran 25.10.2008, video od Hanky Jóžovej na portáli Vimeo.

Začiatkom novembra sa rozhodlo vydavateľstvo Pallas pokrstiť knihu o pesničkárskom združení Šafrán. Rovnomennú knihu o voľnom pesničkárskom združení, pôsobiacom v Československu hlavne v 70tych rokoch minulého storočia pokrstil v pražskom Divadle Na Prádle vydavateľ Jiří Pallas. Členmi združenia boli ľudia ako Jaroslav Hutka, Vladimír Merta, Vlastimil Třešňák, Petr Lutka, Dáša Andrtová-Voňková, Vladimír Veit, Jan Burian, Jiří Dědeček či Zuzana Homolová. Na krst knihy, ktorú napísal Přemysl Houda nadviazala séria minirecitálov väčšiny členov združenia. Symbolickým rozbitím pohára šampusu otvoril pesničkársky maratón Jiří Dědeček, ktorého nasledoval Jan Burian a na pódiu sa potom objavili aj Jaroslav Hutka, Vladimír Merta, Zuzana Michnová, Oskar Petr a ďalší.

Ostrovanka sa rozhodla že bude mať čajovňu, pretože chce mať čajovňu - je to jeden z jej snov. A bude mať čajovňu a to je dobre preto, lebo je dobré plniť si sny. Tak jej už mesiac pomáhame - každý, kto môže. Rodina, kamaráti, kto má čas a chuť. Brúsili sme, natierali, maľovali, pílili a vŕtali, dokonca sme ušili strop.

 Už zajtra, v sobotu 29.11.2008 sa v KC Bojnice o 16:00 hod. začnú 11. Folkové Bojnice. Na prvý pohľad možno nenápadný, no o to dôležitejší festival už na svojich pódiach za uplynulých desať rokov privítal takmer celú špičku slovenskej a českej folkovej scény, ktorú občas okorenili aj hostia zo zahraničia. Ako je na podobných podujatiach zvykom, aj tentokrát bolo potrebné na poslednú chvíľu robiť úpravy v programe. Z dôvodu ochorenia speváčky a herečky Chantal Poullain bola jej účasť na festivale zrušená. Namiesto nej vo večernom programe vystúpi populárny český pesničkár Pavel Dobeš, ktorého bude doprevádzať jeho už neodmysliteľný hudobný súputník Tomáš Kotrba.

Mám 4 roky. Prvá rozvitá veta, ktorú zo seba vydávam, je „Mamička , ja chcem bračeka.“ Zdá sa, že budem extrovert a potrebujem spoločnosť :). Moje otravovanie s bračekom neutícha po celý rok, a aj keď už ďalší potomok nebol v pláne, zdá sa že bračeka som si predsa len vyprosil. Z perinky na mojej posteli vytŕčajú nejaké pršteky a ja sa neviem od radosti na tento zázrak vynadívať.

Zvláštna kapela, ten Jablkoň. Odjakživa. A doposiaľ, napriek miernemu scivilneniu. Ako som tak sedel v stredu 19.11.2008 v predposlednom rade zaplneného klubu A4 (BA, Nám.SNP) a s otvorenými receptormi KONZUMOVAL ich audiovizuálnu smršť, pýtal som sa sám seba ani nie tak odkiaľ idem a kam, ale či by sa nedalo takto po ceste spraviť kotrmelec. Prípadne dva. Oni si spravia, kedy sa im zachce. So všetkou vážnosťou.

Nelahozevesko-pražská pesničkárska dvojica Nestíháme (Jan Řepka a Petr Ovsenák) zavíta vôbec po prvý krát na slovenské klubové pódiá. Počas posledných piatich novembrových dní vystúpi v Banskej Bystrici, Poprade, Liptovskom Hrádku, Bojniciach a v Bratislave.

Vždy ma poteší, keď zbadám aspoň nejaký náznak toho, že tá beztvará masa ľudí okolo mňa premýšľa. Teda nie že slepo robí to, čo prikazuje televízia a rádio (najnovšie spoznáte nesvojprávnych ľudí podľa toho, že tvrdia že sú Fun Rádio).

Medzi najprimitívnejšie otázky vo vesmíre radím napríklad aj túto:

- V ktorom rade stojíte?

Na festivaly chodia tisíce ľudí počas celého leta, folkcountry.sk má určite silnú mediálnu podporu vďaka tvojmu festivalu - dokážeš si nejako vysvetliť ten nezáujem a pasivitu?

No práveže akosi v tomto haprujem a obuvník chodí bosý. Na feste som portál akosi nestihol spropagovať.
Pasivita? Tá je v nás zakorenená. Čo sa týka portálu, tak nie je naň až tak veľa času a logicky, ľudia naň chodia, keď sa niečo deje, alebo vyvolám nejakú "bulvárnu" tému. Naše portály majú obdobnú návštevnosť a
to sú asi skalní. Pasivitu som mal na mysli hlavne zo strany muzikantov, pre ktorých som ten portál, či rádio robil. V čom to je? My sme národ uplakaný. Všetci len plačeme a keď sa konečne niekto odhodlá niečo spraviť, nájdu si dôvod na iný plač...

Máš okolo seba ľudí, poradcov, ktorí ti s dramaturgiou pomáhajú a radia ti, alebo máš taký prehľad, že to všetko zvládaš sám?

Hudbe sa venujem od malička, ešte ako škôlkár potom ma otec - muzikant samozrejme nahnal na ŽUŠku, no nejak som trucoval, teraz si búcham hlavu o stôl, bo by mi to moc pomohlo, najmä teória. K folku som pričuchol koncom osemdesiatych rokov, kedy som si nahrával už pásky zo Slobodnej Európy s Krylom, Streichlom, Nohavicom a potom sa mi do rúk dostala aj páska Darmoděja. Prišla revolúcia a bol som rád, že čo som počúval z toho rádia som mohol zažiť aj viac naživo. Začiatkom deväťdesiatych rokov som už aktívnejšie chodil do lesov či už so skautami, alebo s trampami, no a v rámci mojho povolania novinára som sa venoval aj hudbe a prišli prvé kontakty s kapelami, recenzie, rozhovory atd. Hudbu počúvam aktívne a musím povedať, že hudbu všetkých žánrov.

Ivan "Cali" Podolský (1976) je typ človeka, ktorého na festivale alebo koncerte skôr prehliadnete. Rozhodne však nie je prehliadnuteľný svojimi aktivitami na slovenskej FCTB scéne. Milovník vandrov, táborákov, gitary i dobrého vínka, príležitostný pesničkár a bývalý študent obchodu a podnikania na London Chamber začal pred niekoľkými rokmi organizovať vtedy ešte nenápadný festival Countryfest. Po niekoľkých ročníkoch sa z neho stáva kolos s názvom Fest Dobré Bohunice, jeden z najväčších slovenských FCTB festivalov. Rozbieha folkcountry.sk - jeden z najväčších internetových portálov venujúcich sa tejto muzike a vzápätí na to i rádio radio.folkcountry.sk, ďalší projekt na jej podporu. O všetkom tomto sme sa s ním, samozrejme, chceli porozprávať.

- Pohár víťazov pohárov je dosť divný názov pre nejakú súťaž, nie?

- To hej, hlavne keď si predstavíš, že jej víťaz je víťaz pohára víťazov pohárov...

- Áno, a doma na poličke má pohár víťaza pohára víťazov pohárov.

28. novembra tohto roku sa v Estrádnej sále DK v Liptovskom Hrádku uskutoční 1. ročník (nultý vynechávame - sme poverčiví) pesničkárskeho festivalu Folkový Hrádok. Lepší názov sme nevymysleli a ani sme nechceli, pretože takto je aspoň trošku jasné, že tento (zatiaľ) skromný počin má odkazovať k už pekne zabehnutému festivalu Folkové Bojnice, koré sa tento rok konajú len o deň neskôr. Dúfame, že túto stradíciu sa nám podarí zachovať.

Istotne už mnohí z vás poznajú historku o tom, ako vznikala dramaturgia prvého ročníka Folkových Bojníc na účte za kofolu na letnej terase jednej z prievidzkých krčmičiek. Jankovi Kulichovi som vtedy donekonečna pílil uši s tým, že festival musí byť dvojdňový. A že ak nie prvý ročník tak druhý už určite. Vlastne pôvodne som chcel trojdňový a to na viacerých scénach, ale pre účely tohto článku nejdem zo seba robiť až takého snílka.

Začiatok dnešného dvojkoncertu skupiny Mysami a pesničkára Petra Janků , ktorý zároveň týmto pokrstí svoje nového CD, pôvodne avízovaný na 20:00 sa presúva na 19:00hod!!!  Organizátori koncertu aj zúčastnení umelci sa vám ospravedlňujú za narušenie plánov a veria, že posunutie začiatku koncertu vás neodradí od večernej návštevy Kafe Scherz na Palisádoch (hneď vedľa zastávky trojlebusu Partizánska).

Keď sme kedysi, ešte v deväťdesiatych rokoch, s Hankou Daubnerovou pripravovali pre Slovenskú televíziu dnes už legendárny cyklus Pesničkári slovenskí, so zvedavosťou sme sa prehrabávali magnetofónovými kazetami s nahrávkami pre nás často neznámych sóĺistov a skupín. Samozrejme, technická aj umelecká úroveň nahrávok bola rôznorodá, dosť často doslova hrozná, ale o to zaujímavejšie boli objavy. Pamätám si na večer, keď sa mi dostala do rúk kazeta s menom Peter Janků a zazneli z nej prvé pesničky – okamžite mi bolo jasné, že máme do činenia s hotovým pesničkárom, ktorý síce ešte nemá také meno (aspoň nie na Slovensku,  i keď v Čechách už mal za sebou nejaké tie úspešné vystúpenia), ale už má jasný názor a vlastný štýl.