Blogy

Ja by som chcel len tak prispieť jednou fotografiou s Karlom Krylom....

Zobudil som sa o ôsmej pred obedom, pohľad z okna ma dojal...- svietilo slnko.

Taká nádherná nedeľa? Začudoval som sa, lebo poznám len odporne krásne alebo nedozierne melancholické nedele.

Malý chlapček dojedol nanuk

V ruke mu ostal papierový obal

A drevená palička

"Zahoď to,lebo sa zašpiníš?"

Okríkla ho matka

"Kto bude na teba stále prať?

Viackrát ti nanuk nekúpim!"

"Veď tu není nikde odpoadkový koš

A súdružka v škôlke nám hovorila..."

Na zatvorenej ručke

Malá asi osem rokov

Skackala medzi ďalšími deťmi

Ktoré šantili v parku

A predsa sa od nich líšila

V ručke mala niekoľko narcisov

Ktoré ešte pred chvíľou

Boli súčasťou záhona

"A to sa smie?!"

Pristavil sa pri nej okoloidúci starší pán

Dievčatko zostalo v pomykove

Nie však muž,ktorý stál opodiaľ

"Starajte sa o svoje deti!"

Povedal som si pred nejakym casom, ze ak na tieto stranky nejaku chvilu nikto nenapise nic..., prilozim jednu cast z mojej dlho-pradlho pripravovanej knihy "VODA", vynechavam zaciatky, urcite aj konce..., neprezradzam o com ta vec bude...:-))ň

-Tak, čo to tu máme..., - povedala si ticho, neuvedomujúc si, že šepotom prerušuje ospalý pokoj dozrievajúceho rána, z oblaku kĺbiaceho sa dymu plynuli pomalé slová:

Bolo to raz večer, z ničoho nič sa objavila taká ta nebeská žiara známa z filmov a neznámy hlas ma volal, aby som vstúpil do nej...

Chcel by som len tak pozdraviť Joja Gocmana z Tužiny a popriať mu,nech sa mu podarí po dlhšej pauze zase usporiadať tužinský country-folkovo-trampský festival a ako som už písal,tam bolo vždy veselo na Hatalisku,kde som stravil vždy nezabudnuteľné štyri dni,vždy som prišiel na bicykli už vo štvrtok a pomáhal mu festival pripravovať s celou jeho partiou Čochciarskou,takže Jojo nech neprší a nech učinkujúci o ktorých viem,že prídu bavia tak ako vždy svoje publikum a Maryland zase roztancuj

Práve dnes okolo piatej ráno som prišiel na svet,ale už to bolo strašne dávno,moja cesta životom je ešte dlhá a sviečka horí,nik nikdy nevie aká dlhá je jeho cesta ani aký dlhý knot má v tej svojej sviečke,ale každý si nesieme svoj kríž a počas svojho života prežijeme veľa pekného,krásneho,zamilovaného,nezabudnuteľného ale aj smutného,krutého a sú chvíle,kedy ho ten život čo žije nebaví a najradšej by sa nenarodil...

Ja len tak prikladám nejaké to moje  foto s textom...síce ešte neviem v tom chodiť,ako sa tu fotky dajú priložiť,takže neviem či sa to foto bude dať zobraziť,ale skúšam to a ten nadpis nového Blogu je z jednej Karlovej piesni.

Tiež som veľký fanda a kámoš Karla Kryla.Objavil som ho ešte začiatkom roku 1969,kedy brat dovliekol domov nahrávky z jeho vinilovej LP platni Bratříčku,zavírej vrátka,mali sme to na velikom kotúčovom magiči značky B45 a dreli sme tu magnetofónovú pásku dennodenne.

Dodnes z nej mám nejaký záznam na kazete značne ohranej,ale ta kazeta ma hodnotu a spomienky i keď ju nepušťam,mám iné zdroje už dnes...