Druhý dych

3. ročník folkového festivalu
Kremnická Bašta 2003
15. – 16. august 2003 - termálne kúpalisko Katarína

Poznáte to... množstvo naplánovaných koncertov a basák stále nikde. Takže ak by ste nejakého na ulici stretli, tak ho dožente až k telefónnemu číslu 0905/746 921 alebo mailovej adrese druhydych@atlas.sk.

1. marca 2003 som navštívila bratislavské kolo Porty. Ako ste už na našej stránke možno zaregistrovali, tak na tomto festivale sa taktiež nachádzali aj organizátori iných festivalov, aby si našli tú svoju vyvolenú... a aby ste si nemysleli, že som škrob, tak vám dám nahliadnuť na čosi z môjho Denníčka. Takto to tam celé prebiehalo...Začiatok o 13:00 usadil porotu do svojich kresiel (stoličiek).

Zúčastnil som sa tento rok ako nesúťažiaci účastník a divák troch bratislavských oblastných prehliadok: Country lodenice, Porty a Strunobrania. O bratislavskej oblastnej Country lodenici už čosi písal jeden nemenovaný muzikant a zožal za svoj humorno-kritický pohľad podľa mňa prehnane besnú reakciu organizátorov. Nech to bolo aké bolo, nikto im už neodpára, že boli prví, kto uskutočil spoluprácu festivalov pri oblastných výberových prehliadkach. A to je, podľa mňa, taká veľká vec, že akákoľvek kritika môže byť iba hodná povznesenia sa, alebo bezpredmetná. Neviem, či bude niekto písať o Porte v Dome kultúry v Dúbravke, ja sa obmedzím na stručný odkaz: Držím vám palce, kamaráti, nech sa vám nabudúce darí.

Sobotné popoludnie sa dá prežiť všelijako. Niekto obľubuje prácu v záhradke, iný sa rád vyberie do mesta, niekto vyhľadáva kultúru a niekomu stačí, aby bol v spoločnosti príjemných ľudí. Mne sa podarilo okrem tej záhradky skĺbiť všetky vyššie spomenuté aktivity do jednej, keď som prišiel v sobotu podvečer do UPC, kde sa konal koncert skupiny Druhý dych a jej hosťa.

LADIES – lopúchové listy a toaletný mach sú v šatni. Udržujte čistotu. Ďakujeme.
(dámske WC, KS Vajnorská)
Slečna to vravela celý čas: „Neboj sa, nezačnú presne.“ Neznajúc folkové reálie odhadla vývoj pomerne presne – v číselnom vyjadrení plus osemdesiattri minút. Čo sa týka priestorových súradníc, vyšlo to organizátorom nepomerne lepšie. Dej sa skutočne odohrával v avizovanom priestore a nezasahoval do bežného tepu Vajnorskej ulice (ha-ha).

...že neviete kto to je? Ááále viete. Je to člen Dua Adriana Škultétyová a Andrej Miko a zároveň je lídrom skupiny Druhý dych.

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno Univerzitné pastoračné centrum (UPC). V tom centre pracovali ochotní a šikovní ľudia, vďaka ktorým sa podarilo zrealizovať cyklus folkových koncertov pre milovníkov folku v Bratislave. I stalo sa, že prišiel 16. január roku 2002. Bol to deň ako každý druhý, či tretí. Pracovná doba ubiehala neuveriteľne rýchlo i nakoniec prišiel čas, kedy sa mal mládenec menom Radiar (ja) rozhodnúť, či sa pôjde pozrieť na prvý z týchto koncertov. Skupinu Druhý dych poznal len spolovice (Adriana Škultétyová a Andrej Miko vystupovali na Folkfóre na Padláši ako duo), lebo počas Strunobrania 2001 mu vystúpenie skupiny v kompletnej zostave akosi uniklo. Taktiež ešte nevidel Petiara hrať so Stanom Palúchom. To boli hlavné dôvody, prečo sa nakoniec rozhodol ísť na ten koncert a nabažiť sa trochou kultúry.

Mal som možnosť v posledných dňoch vypočuť si cédečko mladej, začínajúcej folkovej kapely Druhý dych. No, úplne začínajúcej nie, pretože jej korene siahajú do roku 1998 a aj ich CD demo oslávilo už druhé výročie. Ale to zrejme nie je podstatné...

Dnes sme si zobrali pod krídla mladú príjemnú folkovú skupinu Druhý dych. Pod názvom skupiny by som si predstavila klub dôchodcov na bále, ale je to príjemná svižná folková skupinka, takže prečo tento názov, vám porozprávajú ľudia od daného koryta...