Janko Majerčík

 V úterý 7. února se v bezbariérovém Café Práh v areálu Vaňkovky uskuteční čtvrtý díl hudebního cyklu Open Mic NA PRAHU. Tentokrát se návštěvníci mohou těšit hned na dva hlavní hosty – Beatu BOCEK a Jana MAJERČÍKA ze Slovenska. Program je dále obohacen o několik regionálních písničkářů, prostor je samozřejmě vyhrazen i komukoliv z publika.  „Vzrůstající zájem posluchačů i interpretů je důkazem toho, že platforma typu Open Micu v Brně chyběla,“ uvažuje jeden z organizátorů Ondřej Machát. „Atmosféra lednového večera naprosto pohltila všechny přítomné. A aby ne! Skvělé výkony, Joel Bros tančící mezi diváky, v pravé ruce mikrofon, v levé sklenici červeného vína.. To jinde neuvidíte.“

V poradí už šiesty ročník festivalu Drotária sa uskutoční počas najbližšieho víkendu - 16.-17.7.2010 v Turzovke na Kysuciach. Aj tentoraz uvidíte pestrú paletu účinkujúcich zo Slovenska a Čiech. Po vlaňajšom rekorde v návštevnosti, keď si program prišlo pozrieť po oba dni takmer dvetisíc návštevníkov, mali organizátori ťažkú úlohu ako udržať kvalitu a atraktivitu festivalu. Návštevníkov festivalu určite potešia účinkujúci ako Žalman a spol., Rangers - Plavci, skupina Javory manželov Ulrychovcov, slovenské farby budú hájiť Alan Mikušek, Edo Klena a Klenoty, Janko Majerčík či Diabolské husle Jána Berkyho Mrenicu.

Rok s rokom si podávajú ruky a my trháme listy z kalendára tempom, ktoré prekvapuje. Na vlne takto rýchlo ubiehajúceho času sa aj tohto roku uchádza o Vašu priazeň a pozornosť už XIV. ročník festivalu Folkovanie pod Skalkou, ktorý bude v dňoch 30. a 31. júla v Liptovskom Hrádku. Organizátori aj tento rok pripravili program, ktorý bude kopírovať dlhoročnú osvedčenú tradíciu.

„Ak je základom vesmíru superstruna, hudba veruže má čarovnú moc“

O niekoľko dní sa v Čajovni za siedmim horami uskutoční vcelku ojedinelé vystúpenie dvoch pozoruhodných osobností. Miro ŽiariSlav Švický a Janko Majerčík sú ľudia ktorí majú nesmierne blízko k prírode a k pôvodným hodnotám a to ako vo svojich piesňach tak i vo svojich životoch. Ich priateľský koncert sľubuje veľmi príjemný zážitok, dovoľte nám teda aby sme vám ŽiariSlava predstavili krátkym rozhovorom.

Je po novom roku a ty chystáš nové veci - na plagátoch pripravovaných podujatí sa objavili hneď dva nové výrazy - DREVNOTEPY a OBRAZOVÝ KONCERT. Čo sú to za novinky? Na čo sa môžu tvoji priaznivci tešiť? Drevnotepy, to ako viacej dreva a drevnosti? Alebo viacej rytmu - tepu?

Drevnotepy je dvojzmysel, pretože drevné znamená nielen dávne, ale to slovo má vzťah aj ku drevu. Z dreva sú nástroje, ktoré si človek berie zo sebou - bubny doby, obradný ozembuch, píšťaly, fujary, korytová basa i korýtkové husle, husle, prírodná basgitarka, gitara prírodná i elektrická je z dreva. A "tepy" znamená rytmy, ako tep našich sŕdc - ako keď kováč tepe do železa a ako nám krv tepe v žilách, tak piesne tepú svoje vyšívačky na našej ceste. Všade je tep. V hviezdnych sústavách, najmenších časticiach i živových (energetických) superstrunách, ktoré sú vraj základom hmoty. Ak je základnou časticou vesmíru superstruna, ako najmenšie vlnenie so svojim tepom, tak takto by aj exaktný vedec mohol pochopiť, prečo môže mať hudba čarovnú moc.

Ľubo Puki Wagner ťa v istom čase prizval aj do pesničkárskeho spolku o ktorom viem, žiaľ, iba toľko že sa volal Prvá pesničkárska úderka. Mohol by si nám povedať čo to vlastne bolo?

Fungovali tam vtedy Mišo Recký z Brezna a Jano Milan z Pohorelskej Maše a chodievali po Slovensku po nejakých festivalíkoch a súťažiach. Ľubo mal v tom čase Folkparádu na rádiu Lumen čo znamenalo aj mnoho kontaktov. My sme sa stretli v klube Hudobroň v Liptovskom Mikuláši a tam ma oslovil a spýtal sa či by sme nemohli chodiť hrávať spolu ako partia. Tak ma "adoptoval", ako to on hovoril, do pesničkárskej úderky. Momentálne je to veľmi prispaté. Ľubo už nepracuje v rádiu Lumen a ja neviem čo sa deje. Viem, že chce 17. novembra zorganizovať nejaký festival v Banskej Bystrici. Má sa to volať Popapuli ale to je všetko čo viem.

Ľubo mi akokeby ukázal cestu a on ma povodil po všetkých tých festivaloch, dotiahol ma na drotáriu, boli sme na Dudinskej stope, na Porte. On je ten človek ktorý ma tak potiahol.

Janko Majerčík (1969) sa na folkových pódiách, na rozdiel od väčšiny slovenských pesničkárov, objavil len pred pár rokmi a takmer okamžite sa dostal do povedomia. Pomohla mu v tom nielen originalita formy i obsahu jeho piesní ale hlavne presvedčivosť s akou ich dokáže interpretovať. Inšpirovaný slovenskosťou v tom najpôvodnejšom zmysle slova, životom v rázovitej oblasti, na dedine, prírodou a čistotou ducha je totižto nielen človekom, ktorý si s touto tématikou vie originálne poradiť, ale tiež človekom, ktorému to ani na chvíľku nemáte problém uveriť. Na svojom konte už má 2 albumy, tretí snáď uzrie svetlo sveta do konca tohto roka. Pravidelne si odnáša ocenenia zo súťažných prehliadok a festivalov a svoje miesto má aj v encyklopédii Folk na Slovensku. Napriek tomu všetkému vás počas rozhovoru s ním najviac uchváti neuveriteľná pokora.

Prvý deň festivalu býva vždy výnimočný. Očakávania, či všetko bolo pripravené tak ako má byť, či nebude napríklad vďaka vyššej moci meškať niektorý z účinkujúcich a či bude všetko podľa plánu sa organizátorom preháňajú hlavou. Nebolo tomu inak ani v mojom prípade. Mal som na starosti dramaturgiu a organizáciu Komornej scény jedenásteho ročníka festivalu Lodenica. Pri zostavovaní programu bolo potrebné prihliadnúť na niekoľko obmedzení, z ktorých spomeniem to hlavné - nižší objem finančných prostriedkov, ktoré sa tento rok podarilo zabezpečiť. Darmo raz, globálna kríza aj na tomto poli ukázala svoju silu. Program sa však podarilo dať dohromady a tak nakoniec nič nebránilo tomu, aby sa vo štvrtok 27.augusta 2009 otvorili nielen brány festivalu, ale aj veľkokapacitný stan komornej scény, ktorá otvorila svoju náruč už po piatykrát.