Niečo alebo niekto koho vám chceme predstaviť.
Dnes sa nám podarilo zastreliť takmer novú tvár na folkovej scéne. No ja som si dnes zabudla doma okuliare, tak si to prosím prečítajte sami :o)
Volám sa Róbert Mareček a občas mi hovoria Robbie, alebo Robino. Ako som sa dostal na svet? Myslím, že to každý vie. Mnohí ale nevedia kde, kedy...
Bolo to 7. januára 1983 niekedy ráno, okolo pol druhej v PB. Bývam v Púchove, kde som vyrastal celý ten čas až doteraz.
Áno, takto príjemne sa voláme. Naším domovským prístavom sú Topoľčany, malebná to usadlosť na úpätí pohoria Tríbeč na strednej Nitre. Takže už by ste nás našli a teraz ešte niečo, čo asi o nás neviete. Keď sa nás pred istým časom niekto spýtal, aký štýl hráme, rozpačito sme koktali o folku, country a podobne, ale potom sme sa raz na plagáte v Bratislave objavili pod označením „pop-folková“ skupina, čo nám urobilo veľkú radosť, pretože odvtedy vieme celkom presne, čo sme zač. Najnovšie sme dorástli do výšky 1 024 cm, spolu s našou aparatúrou vážime 645 kg a naše miery sú veľmi blízko ideálu. Sme piati, máme tri ženy, jednu frajerku a päť detí.
Dňa 19.4. o 19.00 hodine v kremnickom MsKS zaznie opäť folk. Na štvrtom ročníku Folkového Lasa sa tentokrát predstavia detské Háďatá, víťaz z tohtoročného Senického kľúčika, neúplný Tajf v novej zostave a ako hosť Mince vo fontáne, po Rolničkách, Jasoňovi a Lesných Škriatkoch ďalší člen spoločnosti Gran. Všetkých Vás teda pozývame na pohodovú komornú akciu do Kremnice.
Maroš
Haló, haló, folkáči, ste tam? Mám pre vás potešujúcu správu. Konečne si ktosi spomenul na mladé amatérske zoskupenia a pesničkárov... a to dokonca v zahraničí. V Poľsku sa koná festival, ktorého sa môžu zúčastniť účinkujúci vo veku od 18 do 26 rokov, bez ohľadu na hraný štýl. Čiže folk má konečne dvere do sveta otvorené a podmienky účasti sú naozaj lákavé...
Väčšina country, folkových a trampských festivalov a nielen na Slovensku, ale aj v Čechách je situovaná do prekrásnych prírodných zákutí. Či už ide o kempy, kúpaliská alebo zelené lúky a ostrovy. Sú však aj také festivaly, ktoré si svoje miesto našli medzi múrmi a budovami starobylých miest, námestí, kaštieľov. Jedným z takýchto slovenských mestských festivalov je aj Kremnická Bašta.
- stretnutie priateľov prírody, zábavy a hudby. Je to tak, tomuto festivalu by zalichotil podnázov ZRPF - Združenie rodičov a priateľov folku. Festival sa odohráva v okolí púchovských lúk, lesov, hájov a jazierok. Máte možnosť vypočuť si tu známe, aj menej známe osobnosti, postretať priateľov, ktorých za normálnych okolností nestretnete. Skrátka paráda v náručí prírody, hudby a priateľstva. Bodaj by bolo takýchto festivalov čo najmenej, aby sme si ich začali o to viac vážiť. Dnešný svet mobilných telefónov nenahradí to, čo človek pociťuje pri fantastickej atmosfére spriazneného okolia. Je to ako pohľad do rozpáleného krbu...jednoducho, toto žiadny televízor neprenesie. Chcete živú muziku? hor sa do sveta Vandermúzy...
Autori festivalovej myšlienky: Janko Kulich a Peter Lachký
Organizátor a dramaturg festivalu: Janko Kulich
Hlavný garant festivalu: firma Polysystem Bojnice
Autor loga festivalu: Lenka Javorská
Krstný otec festivalu: Karel Plíhal
Zámer festivalu: Využiť popularitu českých folkových hviezd na zlákanie diváka s cieľom prezentovať pesničkárov slovenských.
Priemerná návštevnosť: 150 divákov
Ahojte. Dostal som od Petiara výtku, že som už dlho nenapísal žiaden článok na tému ozvučovanie.Preto s oneskorením, ale predsa píšem článok na tému: ako si má poradiť pesničkár alebo združenie na pódiu v reáli. Začneme prípadom, keď sa ocitne interpret s gitarou v ruke sám pred publikom. V zásade je dôležité uvedomiť si, že klubové hranie a hranie open air sú dve odlišné situácie.