"Súťažila so mnou aj Darinka Rolincová" (rozhovor s Jankom Majerčíkom, 2. časť)

Ľubo Puki Wagner ťa v istom čase prizval aj do pesničkárskeho spolku o ktorom viem, žiaľ, iba toľko že sa volal Prvá pesničkárska úderka. Mohol by si nám povedať čo to vlastne bolo?

Fungovali tam vtedy Mišo Recký z Brezna a Jano Milan z Pohorelskej Maše a chodievali po Slovensku po nejakých festivalíkoch a súťažiach. Ľubo mal v tom čase Folkparádu na rádiu Lumen čo znamenalo aj mnoho kontaktov. My sme sa stretli v klube Hudobroň v Liptovskom Mikuláši a tam ma oslovil a spýtal sa či by sme nemohli chodiť hrávať spolu ako partia. Tak ma "adoptoval", ako to on hovoril, do pesničkárskej úderky. Momentálne je to veľmi prispaté. Ľubo už nepracuje v rádiu Lumen a ja neviem čo sa deje. Viem, že chce 17. novembra zorganizovať nejaký festival v Banskej Bystrici. Má sa to volať Popapuli ale to je všetko čo viem.

Ľubo mi akokeby ukázal cestu a on ma povodil po všetkých tých festivaloch, dotiahol ma na drotáriu, boli sme na Dudinskej stope, na Porte. On je ten človek ktorý ma tak potiahol.

Keď som sa s tebou zoznámil tak z tvojho správania a piesní som nadobudol pocit že bývaš niekde na dedine alebo na lazoch v dome, ktorý si sám opravuješ. Dnes ale viem, že so svojou rodinou žiješ v byte na sídlisku v Liptovskom Mikuláši. Neťahalo ťa to niekedy von z mesta, na dedinu alebo aj do Zaježovej?

Ja na tom pracujem, všety moje piesne, texty, to všetko sú zhmotnené myšlienky ktoré sa časom, verím tomu, určite splnia. Moja manželka nikdy nechcela bývať na dedine alebo na lazoch a teraz už ona prevzala iniciatívu a ženie ma k tomu aby sa nám už v blízkej dobe podarilo odtiaľ niekam vypadnúť. Neviem, či sa nám to podarí. To miesto kde chce človek žiť musí nejako vycítiť srdcom a zatiaľ sme ho ešte nenašli. Nechceli by sme ísť až do takých extrémov ako je Zaježová pretože máme tri deti pre ktoré by bol problém aklimatizovať sa v takom prostredí. Skôr by sme zvolili strednú cestu.

Na konte máš už aj druhé cédečko Dieťa veku vodnára o ktorom už dva roky chcem napísať pár slov ale stále som nenašiel dostatočne uspokojujúci výklad toho, čo je to vek vodnára.

O tom by ti asi najlepšie povedala manželka, pretože ju zaujíma numerológia. Ale viem aj ja o tom, že vek vodnára je doba od roku 2000, kedy sa mení myslenie ľudí. Táto generácia už premýšľa úplne inak - nie za seba, za jednotlivca ale za celok, v záujme všetkých. Všetko to speje k lepšiemu a to je tá lepšia doba, ktorá teraz nastáva, vek vodnára. Myslím, že to vidieť aj na ľuďoch, že ich to ťahá k prírode a k takej čistote myslenia a vo väčšej miere sa zaujímajú o duchovné veci.

To je dosť optimistická predpoveď.

To určite. Dúfajme, že sa dožijeme vrcholu tohto veku.

A čo plánuje Janko Majerčík do budúcna? Nové CD?

Nové CD je už dokonca nahraté, volá sa Piesňodary a stalo sa tak v štúdiu môjho kamaráta a vynikajúceho zvukára a človek Miška Kováčika. Už ho mám aj doma ale nechcem aby to s ním dopadlo ako s tým prvým keď mi ho vo Východnej trhali z rúk tak som sa rozhodol že pokiaľ nebude hotový obal tak ho z ruky nedám. Chcel by som to stihnúť do konca tohto roku ale či sa mi to podarí, to neviem.

Tak budem držať palce a ďakujem za rozhovor.

Ja ďakujem tiež a ďakujem špeciálne tebe a Peťovi Janků že vďaka vám som sa opäť dstal k môjmu stojanu na gitaru ktorý som si zabudol na Lodenici a príjemným vedľajším efektom bolo vypitie skvelého čaju a natočenie tohto rozhovoru.

Bolo mi potešením.