Hudobné festivaly okrem hudby ponúkajú množstvo príležitostí na rozhovory na rôzne témy. Väčšinou muzikanti ohovárajú iných muzikantov, ktorí na danom festivale práve nehrajú, alebo v tom lepšom prípade iba zhodnotia ich novú tvorbu, prípadne sa bavia o nových knihách, frajerkách, či iných všedných radostiach a strastiach života. Občas sa však stane, že sa otvorí aj téma, ktorá nie je pre žiadnu stranu príjemná, ale je potrebné veci povedať priamo.
Týka sa to napríklad písania a uverejňovania recenzií, ktoré väčšinou (minimálne na tomto portáli) vyznievajú pozitívne, alebo aspoň neutrálne a nájsť v nich kritický komentár je mnohokrát ťažké. Súvisí to hlavne s absenciou erudovaných recenzentov (česť výnimkám) a v druhom rade aj s prístupom "keď už nemôžem kapele pomôcť, aspoň jej nepoškodím", kedy sa taktne zamlčia nedostatky a kedy recenzent dúfa, že kapela dokáže čítať aj medzi riadkami. Je však takýto prístup správny? Vo väčšine recenzií uverejnených na Folk.sk sú recenzentami aktívni muzikanti, často krát kamaráti autorov recenzovaných diel, čo neprispieva k objektivite recenzií. Prečo o tom píšem? Minulý víkend sme mali debatu so Števom Šantom, kde nám (Petiarovi a mne) bolo vytknuté, že sme nenapísali a neuverejnili recenziu na žiaden z albumov, ktorý Števo vydal so skupinou Ostrov. Argumentoval som tým, že mne sa Števova tvorba páči viacmenej bez výhrad a že som nemohol byť objektívny pri hodnotení tohoto albumu. Okrem toho, Folk.sk nikdy nebol myslený ako portál, kde by sme mali písať len my dvaja. Pred vyše 10 rokmi sme ho vytvorili ako platformu pre celú folkovú komunitu, ktorá ho môže bezplatne využívať a propagovať svoje aktivity. To, že sa nakoniec iba niekoľko jedincov zapojilo do diania však hovorí o tom, že ľudia vo všeobecnosti radi napíšu siahodlhý komentár, no napísať článok na 10 riadkov im robí neprekonateľný problém. Preto to viacmenej zostalo nakoniec iba na mne a v poslednom čase sa do diania výrazne zapája Had.
V tomto bode vyvstáva otázka, ako ďalej? Každý sa určitým spôsobom vyvíjame, formujeme, prehodnocujeme svoje aktivity aj priority. Nalejme si však čistého vína, v súvislosti s Folk.sk to už dva roky nevyzerá nijak ružovo. Prečo? Keďže som z pôvodnej redakcie zostal viacmenej na to sám, súvisí to teda hlavne s mojou osobnou situáciou, ktorá sa v poslednom čase zmenila. Ako iste viete, nedávno som vstúpil do manželstva, okrem toho mám dve kapely, z ktorých jedna je dosť aktívna a hranie berie poctivo. V takej konštelácii už hľadať ešte popri zamestnaní dodatočnú energiu na písanie je aj s ohľadom na pribúdajúci vek čím ďalej, tým ťažšie.
Rozhodol som sa, že portál budem viesť aj naďalej a to tak, ako mi budú sily stačiť. Nikto však nemôže čakať, že to bude s takou intenzitou, ako tomu bolo v minulosti. Baterky sa skrátka postupne vybíjajú.
Avšak, počas existencie portálu sme vybudovali slušnú databázu informácií o slovenskom folku a pesničkárstve, ktorú sa nechystáme ani predať, ani zrušiť. Portál teda podľa pôvodného zámeru zostáva otvorený pre folkovú komunitu a bude žiť tak, ako budú žiť jej členovia. Ak chcete viac aktivity, buďťe sami aktívnejší. Pridávajte blogy, články, videa, albumy, reportáže, rozhovory a recenzie.
Viem, poviete si, že v poslednom období niekoľko funkcií prestalo na portáli fungovať. Je to z dôvodu útoku hackerov, ktorí narobili určité škody. Pokúšal som sa dať to do poriadku, no bude potrebný fundovaný operačný zákrok, na ktorý je kompetentný môj spolubojovník Petiar. Dúfam, že si popri svojej súčasnej vysokej pracovnej vyťaženosti nájde čas na to, aby dal veci čím skôr do poriadku a aby ste mohli portál naplno využívať. Zostáva to teda na nás všetkých.
Radiar
Aha,
vidim to inak
Myslím, že sociálne siete