Bobova diéta

Bol raz jeden festival, narodil sa v roku 1998 a rodičia mu dali meno Vandermúza. Keďže mala dobrých rodičov ktorí sa o ňu starali, prebaľovali ju, kŕmili, tak sa 9.-11.augusta 2002 dožila Vandermúza piatich rokov... a oslavy týchto okrúhlych pätín sa zúčastnila aj redakcia folk.sk

Túto otázku som dosť frekventovane počúval počas sobotného podvečera v banskoštiavnickom amfiteátri, kde sa tak ako po minulé roky konal ďalší ročník Strunobrania, tentokrát s prívlastkom 2002. Nakoniec predsa len zapršalo ale o tom viac v závere článku.

Na tohoročnom ročníku Strunobrania sa podobne ako po iné roky súťažilo. Súťažilo sa o ocenenia, ktoré udeľuje odborná porota na základe viacerých kritérií.

Deň začal veľmi všedne, ako drvivá väčšina tých ostatných a totiž tým, že som zaspal. Po neúspešnom pokuse prehovoriť iného člena mojej kapely aby po mňa prišiel do Bratislavy autom z Banskej Bystrice, s tým že potom pôjdeme do Ružomberka som rezignoval, uznal že to bol blbý nápad a vybral sa na vlak. Čas cesty som si však pri prebúdzaní sa vypočítal zle, pretože som "národné finále Porta 2002", ako festivalu nadávali na plagátoch, hladko stihol. Bol som veľmi zvedavý na prostredie, v ktorom budú 15 finalisti a nie málo hostí hrať, názov Ranč totiž vo mne budil obavy a predstavy zafajčeného lokálu pre miestnych "tvrdých chlapov" v ktorom ani tá najhlasnejšia kapela neprehučí ich vravu. Zbytočne.

V sobotu 4. mája sa uskutočnilo krajské výberové kolo Strunobrania pre košický a prešovský kraj. Vystúpenie sa konalo v peknom prostredí Sadu mládeze v Spišskej novej vsi, počas krásneho počasia(pre účinkujúcich možno až príliž teplého), no divákov bolo, ako je už zvykom, dosť málo. Napriek tomu bola na amfiteátri skvelá nálada, a kapely sa povzbudzovali viac menej medzi sebou.