Klepáč

Článok

Klepáč 2014 klope na dvere

— Kremienok
Tohoročný Klepáč je, takpovediac, za dverami, je teda namieste dať vedieť, čo tentoraz pripravili Hudobná spoločnosť Gran a združenie Klepáč pre milovníkov pesničiek. Aj tento rok pôjdeme podľa osvedčenej schémy a v piatok od 19:00 sa predstavia štyria predstavitelia bratislavského folku. Začiatok bude patriť skupine Café Edit, ktorá patrí k obľúbeným kapelám klepáčovského publika od samého začiatku. Muzika ovplyvnená folklórom z rôznych končín sveta, do ktorej kapela vkladá kúsky svojich duší, skutočne stojí za časté počúvanie.
Článok

Klepáč 2013 očami Hada

— Had
Sú pesničkári, ktorí si píšu do šuflíka... Sú pesničkári, ktorí píšu, a s radosťou sa delia o svoje produkty s tými, čo im načúvajú... A sú pesničkári, ktorí zvládajú i čosi viac... Trebárs zorganizovať folkový festival... Z jedného som sa vrátil včera pred polnocou, a hoc vonku medzičasom znova zem pokryla snehová emulzia bolo mi letno, a to nie len preto, že išlo o Prvý letný folkový festival. Jeho tatkom „predstaveným“ je „rolnička“ Kremienok (Dušan Francú).
Článok

Čo bude na Klepáči 2012?

— Radiar

Minulý rok sme prvý raz pozvali do mlyna Klepáča bandu folkových muzikantov. Vybrali sme si takých, ktorých muziku máme radi a vlastne máme radi aj priamo ich. Folkáči sú všeobecne dobrí parťáci a príjemní spoločníci a svoju muziku často tvoria tak, že jednoducho prepisujú do pesničiek to čo žijú a vidia okolo seba. Priznávam, že som veľmi neveril, že zhýčkaní blaváci prídu v piatok po robote na koncert kamsi do lesa – a prišli. Neveril som, že prídu v sobotu, keď platí zákaz vjazdu už od Červeného mostu – a zase prišli. Jednoducho bratislavské folkové publikum nesklamalo a bolo skvelé.

Článok

Zimný zraz muzikantov a pesničiek KLEPÁČ 2011

— Radiar

 

 

 

 

 

Pozývame vás na stretnutie s muzikou, za ktorou musíte prísť. Všeobecne sa nazýva „folk“ a zmestia sa do nej rovnako írske balady, zhudobnené slovné hračky pesničkárov, aj dymom voňajúce „ohníkové“ pesničky hrdých „kotlikárov“ odchovaných v táboroch, na horských chatách či v kánojkách na našich riekach. Spoločné majú to, že sú vždy o niečom, čo sme prežili a môže si ich zahrať každý, kto vládze vziať gitaru do rúk a kto ešte celkom nezblbol zo zvukového smogu, ktorým sme denne prenasledovaní.