Recenzia

Pathetic Hypermarket Band má na slovenskej pesničkárskej scéne už od začiatku trochu zvláštne postavenie a to zrejme hneď z niekoľkých dôvodov.

Aj keď toto CD už dávno nie je horúcou novinkou, nedá mi, aby som aj pol roka po jeho vydaní nenapísal zopár riadkov. Je pre mňa totiž dosť nepochopiteľné, že až na pár informácií vydanie albumu Pozdrav z Teonatu prešlo v podstate bez väčšieho povšimnutia. Pritom ho považujem za mimoriadny hneď z niekoľkých dôvodov...

Skupina Lekra je od svojho vzniku prezentovaná ako folkrocková. Po zoznámení sa s jej albumom „Povedz milá“ sa mi javí trochu inak. Podľa mňa ide o fúziu folklóru, folku a bigbítu. V ich muzike počuť celkom prirodzený zvuk gitary nezhovadený nijakým rockovým boostrom. K tomu basgitara, bicie a synťák s organovým zvukom, ktorý pripomína starú muziku Mariana Vargu.

Občas sa stane, že natrafíte na človeka, o ktorom ste pred nikdy nepočuli a zistíte, že už sa mu dokonca podarilo nahrať a vydať dva albumy. Neviem ako vy, ale ja vtedy zvyknem zbystriť pozornosť a začínam sa pýtať. Presne toto sa stalo aj v prípade Dušana Kollárika. Recenzia na jeho prvé CD sa mi dokonca znenazdajky ocitla v e-maili a nedalo mi, aby som sa s vami o ňu nepodelil.

Z Oravskej liahne folkových kapiel sa už dávnejšie vyliahla skupina Notabene. Nejaký čas hľadala svoju pravú tvár a keď ju našla, bolo to zrejmé na prvé počutie. Skupine Notabene sadol štýl spájajúci folk a folklór. No a keďže ich muzicírovanie je behom na dlhú trať, logicky vyústilo aj do nahratia CD.

Je to už skoro dva mesiace , čo uzrel svetlo sveta nový album folkovej formácie Jasoň, a sú to už skoro dva mesiace, čo nám Maroš Vojtko s Kremnického Tajfu priniesol reportáž z krstu Delfínov. Na konci svojej reportáže pridal pár svojich postrehov a pocitov z tohto nosiča, takže ja nielen pod dojmom tohto článočku, chytám sa príležitosti, a po nedávnej Kremnickej Bašte, stávam sa tiež čerstvým majiteľom domácou pálenkou vraj krsteného CD.

Skupina Kalumet patrí k služobne starším kapelám, nepochybne aj kvôli zanovitosti svojho kapelníka Glufa. Pod jeho vedením už v roku 1991 vystupovala skupina „Kamaráti údolia smrti“. Nešlo o nijaký morbídny spolok, ale o trampskú kapelu nazvanú podľa známej trampskej lokality neďaleko Bratislavy. Keď sa po krátkom odmlčaní Glufova partia opäť objavila, bolo to už pod názvom Kalumet a s pozmeneným repertoárom.

Na poli spracovania slovenskej ľudovej piesne to tu máme mierne "predružinované". Najmä odkedy sa Zuzana Mojžišová a Aty Béreš pobrali vlastnými cestami sa týmto slovom stretávame v názvoch kapiel a ich albumoch častejšie. Výnimkou nie je ani debutový album skupiny Družina. Banskobystrický krst sprostredkovala v reportáži naša Slavia. Ja som si povedal, že vám opíšem, ako Družina narába s ľudovou piesňou.

Sotva som napísal recenziu na album Deň letecký bardejovskej skupiny Metelica, ktorý mi prišiel priamo od jeho producentky, dostal som z toho istého zdroja druhý, ďalší.