Peter Piatko je jedným zo slovenských pesničkárov, ktorým sa darí zrieť napriek aktuálnej vyzretosti, s akou sa stretáva náročný poslucháč u nás len zriedka. Za roky, čo ho poznám ma presvedčil o tom, že hranice v posune kamsi ďalej sa dajú posúvať do nevídaných horizontov. Dôkazom toho je i jeho nový album „Lode“, ktorý nahral so svojimi priateľmi „jedným dychom“, teda behom jednodňovej frekvencie (1.3.2014) v priestoroch Mestskej scény v Martine. Je „spichnutý“ z novších a nových piesní Petra, z ktorých značná časť vznikla za posledný rok. Petrov rukopis sa nezmenil, je jasne rozpoznateľný.

Nemôže sa stať kapele nič lepšie, ako keď jej členom tesne pred koncertom zdvihne náladu neprispôsobivá technika. Na koncerte Petra Piatka & Bandu 22. mája 2010 v nedávno otvorenom bardejovskom Jazz Rock Caffe sa síce spočiatku o elektrizujúcu a ohlušujúcu atmosféru postarali reprobedne – to však len do chvíle, kým si chalani svorne nepohnietili špice brád a nepremiestnili kombá, gitary, bicie aj picie priamo medzi pospolité publikum. Vyzeralo to tak, že nielen frontman má tentoraz hladinu adrenalínu blížiacu sa horným limitom (najmä po telefonickom vyhlásení vlastníka čarovnej nefungujúcej skrinky "veď ja som vedel, že to nepôjde..." mu všetci boli v stave čo najvrelejšie sa poďakovať za prejavenú ochotu bez predchádzajúceho upozornenia). Koncert teda vzhľadom na okolnosti chlapci odpálili zostra vyhlásením, že sú martinskou progresívnou deathmetalovou smršťou.