Peter Piatko - Ulica (krst CD)

Genézu tohto malého kúska umelej hmoty som sledoval od začiatku. Mal som šťastie byť tak trochu pri tom. Najskôr tu bol Peťov život s tým predchádzajúcim (Na jednej strune), od ktorého sa mu dobre a s radosťou odrážalo. Potom ho chytil tvorivý pretlak, až som mu závidel. Do Textárne prihadzoval jeden kúsok za druhým, tam sme o nich debatovali a buď som si ich následne v panenskom tvare vypočul osobne, alebo aspoň z empétrojky. Potom som ich gitarovo vyšperkované počúval na jeho koncertoch. Nakoniec začali presakovať prvé ukážky zo štúdia a dozrel čas na deň D, kedy sa oficiálne rozbehnú do sveta.

Deň D bol 27.2.2009. Piatok s Piatkom, Martin, Bar museum. Bar a vedľa neho pekná útulná sála. Nie veľká, takých trochu lepších folkových rozmerov. Pomaly sa zapĺňala a nakoniec sa naplnila vrchovato.
Peťo mal dvoch hostí. Dado Nagy ako prvý hosť literárny a krstiaci, Palo Garan ako druhý. Garan bol skoro ako účinkujúci, lebo sa mu podarilo na nové CD prepašovať jeden svoj text, čím si vyslúžil privilégium stáť chvíľku na pódiu.
Publikum bolo na prekvapenie málo muzikantské, býva to skôr naopak. Vidno, že Peťo funguje v literárnom a výtvarnom podhubí, to mu plní fanklub. Čisto muzikantov som tam videl len dvoch – Remoša a Daliho.
Aj keď Peťo hráva sám, CD je kapelové. A takto malo byť aj prezentované, ale vraj vesmír to asi nechcel. Povolil iba basu. Tú držal Roman Zábojník a občas prihodil do pléna aj nejaký ten vokál.
Najskôr spolu zahrali zopár piesní na rozohriatie, potom dostal priestor Dado Nagy. Dado je propagátorom kvalitnej literatúry v rozhlase a televízii a pre nás veľmi starostlivo vybral dva kúsky – polosvoju knihu o dvoch detektívoch a Macka Pú. Podľa reakcií publika vybral dobre, čo dokazuje, že sme boli kvalitné publikum. Palo Garan prihodil tiež pár svojich vecí - sonetov a skrátených sonetov. Prispôsobil sa hospodárskej kríze a začal šetriť. Na slovách.
Vlastný krst bol športovo zameraný, Dado sa zmenil na diskobola a vrhol tri kúsky do pléna. Jeden síce neprežil, ale aspoň označil budúceho majiteľa, krorý sa prišiel sťažovať, že sa mu na ňom vylomila jedna pesnička a podľa zákona schválnosti určite tá najlepšia. Škoda, že som bol mimo hry, lebo ja zbieram iba empétrojky a nimi sa nevrhalo. Ukázalo sa, že aj keď CD vyzerá ako disk, technika hodu diskom nie je najvhodnejšia. I keď - vidieť Dada vytočeného do vývrtky bol pre mňa zážitok, nestáva sa často. Lepšie zafungoval štýl bumerang, doletelo ďalej a vrátilo sa aj s majiteľom. Podpisy potom už Peťo zvládal ľavou zadnou, teda konkrétne ľavou prednou, lebo je ľavák.
Postupne sme si vypočuli celý repertoár, niektoré piesne boli pre mňa prekvapujúce, lebo dostali novú hudbu. Oproti tomu, ako vznikli a ako som ich mal možnosť počúvať doteraz. Musím si na ne zvykať znovu.
Príjemné bolo, že nás po koncerte nikto nevyháňal, zostali sme v sále a debatovali až do polnoci. V zúženom kruhu (krúžku) pokračovali u Jana Cígera v kníhkupectve a v ešte zúženejšom (krúžočku) u Matheja Thomku doma. Ale to už svitalo na nové časy. Dúfam, že aj pre toto nové CD.
 

Rozhovor s Petrom Piatkom from TV Folk.sk on Vimeo.