Päť Pé Piatkov s Peťom Piatkom

Párkrát mi už prišiel mailom ako spam obrázok našej krásnej planéty v noci. Čierny svet a na ňom vysvietené mestá. Ja si nejako podobne predstavujem aj folkovú mapu Slovenska. Najviac svietia miesta veľkých festivalov, ale ešte je tam zopár malých svetielok, ktoré občas zablikajú. Za nimi stoja aktívni organizátori, často folkoví muzikanti, ktorí nájdu na nejaký čas v sebe silu využiť kamarátske kontakty a priniesť túto muziku do miesta svojho bydliska. V mojom okolí takto občas blikne napríklad Maro v Kremnici, blikal Uhroš v Sklených Tepliciach... a teraz čosi začína v Martine. A je za tým Peťo Piatko.

Peťo začal organizovať folkové večery Piatok s Piatkom, zatiaľ ako mesačnú záležitosť. Dva sa už konali. Prvý spomeniem len stručne, lebo už nejaká doba odvtedy uplynula, ale druhý je čerstvý, o tom čosi viac.
Najskôr základná filozofia, na ktorej je to postavené. Kvalitný komorný folk (teda hlavne pesničkári a malé telesá), literatúra, prostredie SLNM, piatok večer, Martin, Peťo Piatko, vnímavé nedavové publikum.
Prvý PsP bol v predvianočnom čase a pochytil aj takú atmosféru. Svoj priestor dostala poetka literárneho klubu Mädokýš (klubu aj pre Peťa domovského) Iveta Kloptová, ktorá recitovala verše zo svojej zbieročky Yvet. Peťo Piatko to za pesničkárov, ako autor týchto večerov otvoril a Veronika Lendelová potom hrala ako jeho druhý hosť. Obidvaja dostatočne festivalovo i koncertne aktívni, obidvaja už s vlastnými CD, takže predstavovať bližšie netreba. Divákov prišlo tak akurát a podobne sa im aj páčilo, preto vznikol celkom dobrý základ pre budúce pokračovanie.

Druhý PsP sa konal 2.2.2007, boli dvaja hudobní hostia a ten literárny hosť dostal dve možnosti ukázať sa. Samé dvojky (verím tomu, že keby niekto z účinkujúcich bol žena, tak má dvojky). Peťo Piatko už robil iba hostiteľa a moderátora, gitary sa nechytil. Najskôr nabehol na pódium Jano Cíger z Mädokýša a prečítal úryvok zo svojej poviedky Muž z kríža. Ja som ju už čítal v jeho knihe, aj som ju už počul v jeho prednese, ale teraz sa do toho akosi intenzívnejšie vložil a odviedol kus hereckej práce, dokonca aj v ženských dialógoch. Veľmi dobre naštartovaný večer.
Štafetu prebral Stano Kalman, známy aj ako basák PHB, organizátor festivalu v Tlmačoch (Tiché vody - poznámka redakcie) a pesničkár. Postupne si získaval divákov a jeho vtipné a presvedčivo zaspievané pesničky rozosmievali a občas prinútili k zamysleniu. Čakal som, či dokáže prekonať svoj hit o superstár, ktorým už párkrát zabodoval na iných scénach. A dokázal. Dostali sme do daru premiéry posledných vecí a veru naznačili, že nie je pesničkárom jednej úspešnej pesničky. Píše nové a píše dobre.
Poetickú vložku zasa zabezpečil Jano Cíger, tentoraz s vtipne ladenou poviedkou o buranovi Ondrovi na recepcii.

Druhým folkovým hosťom bol pesničkár Števo Šanta. Tvrdil, že hrá po dlhej ročnej prestávke. A že hrá po dlhom čase zasa raz sám. Ale rozbehol sa dobre. Prvá pesnička zahrievacia a potom to už išlo ako po masle. Po vtipnom a priamočiarom Stanovi si chvíľku ladil publikum podľa seba, ale nakoniec to zvládol a odohral na nás veľmi pekný koncert. Keď sme potom spoločne sumarizovali naše pocity, overil som si, že som nebol sám, kto počas tých viac ako dvoch hodín pociťovať výnimočnosť chvíle. Asi došlo k zvláštnej konštelácii hviez, lebo všetci traja účinkujúci sa vypli k nadštandardným výkonom a aj diváci sa správali zúčastnene, čo je tiež nadštandardné. Ten večer sa jednoducho vydaril.
Už teraz sa teším na ďalší Piatok s Piatkom a nenechám si ho ujsť. Tretie bliknutie nejakého svetla už môžeme brať ako pevnejší prísľub, že tak skoro nezhasne.

Peter "Kefo" Šrank