Ľudovky a blues odštartovali uplynulý víkend

Počas predvíkendových dní sa v Bratislave konali dve zaujímavé vystúpenia skupín či umelcov, s ktorými sa, bohužiaľ, u nás nestretávame tak často. Vo štvrtok si prišli na svoje priaznivci ľudovej piesne vďaka moravskej Natalike, piatkový večer patril žijúcej českej legende, Vladimírovi Mišíkovi. Oba koncerty boli vzácne a zaujímavé.Ľudová muzika v modernom šate
„Očekávejte směs jadranského slunce, srbského a maďarského temperamentu, korejské exotičnosti, židovské vzdorovitosti, ruského veselí, keltské bojovnosti, romské zemitosti a slovenské nostalgie. To vše, ač převážně dle receptu lidového, chuti poněkud modernější,“ charakterizuje svoju hudbu skupina Natalika. Ako priznala speváčka Natálie Velšmídová (tiež rytmické nástroje a violončelo), v priebehu času sa viackrát menila zostava, preto aj diváci v Petržalke počuli iný repertoár než na predchádzajúcom koncerte tamtiež, ktorý sa konal pred časom. Filozofia kapely spájať do „moderna“ ľudové tradície za použitia kontrabasu, violončela, huslí, gitár a mandolíny a celý pocit podporiť intenzívnym spevom však stále platí.
Predkapelu, alebo skôr prvú časť koncertného večera, tvorila Zuzana Mojžišová a jej družina. Ponúkla všetky piesne z koncertného repertoáru a na záver pridala 2 – 3 novinky. „Práve spojenie ľudových nástrojov s nástrojmi z populárnej hudby a taktiež fúzia ľudovej hudby s rockom, folkom, jazzom sa nám zdá byť zaujímavá a zvukovo príťažlivá,“ tvrdí svorne kapela. Etno-metal, ktorý vedia, znel výborne a vtipne. Ako posledná pred prídavkami zaznela azda najobľúbenejšia pieseň Ta vypimo!, ktorú nájdeme na druhom albume z roku 2002.
Rozmiestnenie stoličiek na „tanečnom parkete“ zabránilo mnohým poslucháčom prejaviť sa tanečne, takže si takmer všetci vychutnávali atmosféru živej hudby len pasívnym vnímaním na stoličkách alebo pri stoloch miestneho bufetu.

Bluesová veľkoleposť
Piatkový večer si do kalendára zapísali všetci priaznivci legendárneho Vladimíra Mišíka, ktorý koncertoval v Bastion Pube. Napriek ohlásenému skoršiemu začiatku si poslucháči počkali takmer do desiatej, nie však pre nepresnosť zúčastnených, ale kvôli priamemu prenosu do éteru istej rozhlasovej stanice (kde piesne Vladimíra Mišíka nedosahujú práve najväčšie rotácie). Opäť sa raz umelec i celý koncert musel prispôsobiť reklamným blokom a vysielacím časom. Našťastie, náladu si priamo na mieste nikto nenechal pokaziť a po úvodných piesňach hltali Mišíka aj s kapelou jeho vrstovníci i mladí ľudia, poznajúci jeho tvorbu len z nosičov.
Hrali staré známe vypalovačky (U kiosku, Láska je jako večernice, Proč ta růže uvadá...) aj novinky, znejúce nemenej skvelo. Na všetkých pánoch bolo vidieť, že ostrieľanosť časom im len pridala na veľkoleposti a dokonalosti. Koncert vygradoval niekoľkými prídavkami a dobrý pocit sa niesol celým víkendom.
Nelichotivé prostredie Bastion Pubu v budove tržnice na Trnavskom mýte odobralo optimizmus najmä vďaka ochranke, ktorá okrem dotieravých otázok od niektorých žiadala aj občianske preukazy. Prečo by sa človek, ešte nepatriaci do veľkého sveta dospelých, nemohol prísť pozrieť na koncert svojho obľúbenca, ktorého pozná z platní? Konzumácia alkoholu neplnoletými sa má regulovať inde, nie predo dvermi!

Matej Lauko