Moja múza Radůza

Predĺžený víkend v uliciach Bratislavy sa niesol v atmosfére osamelých chodcov. Skoro všetci niekam odišli… Vychutnať si posledné zbytky leta. Väčšina folkových priaznivcov asi na Lodenicu. Ja nie. Ja som sa pripojila k tej hŕstke „zúfalcov” a vychutnávala si poloprázdne autobusy a trolejbusy bratislavskej MHD. No a aby to nevyznelo príliš úchylne, tak jedným zo skutočných dôvodov bola ona: Radůza. Moja Múza.

Na Slovensku hrá veľmi zriedka, čomu ja osobne, vzhľadom na jej výnimočný prínos v rámci československej folkovej muziky, len veľmi ťažko rozumiem. Ale niekto osvietený sa predsa len rozhodol a pozval ju do bratislavských Klarisiek v rámci končiaceho sa Kultúrneho leta 2003.

Už príchod, resp. nábeh Radůzy na pódium veštil veľký „nářez“. Aj sa tak stalo. Koncert bol neskutočnou zmesou energie, ženského temperamentu, nepoddajnej melanchólie, bravúrneho spevu a jemného, nevtieravého humoru v pauzách medzi skladbami. Pre nezainteresovaných prezradím, že speváčka hrá väčšinu piesní na akordeóne, ale pár kúskov zahrala aj na akustickej gitare. Prevažná časť z nich je v trojštvrťovom takte a nesie sa v atmosfére hlučných českých „odrhovačiek“. V textoch, dominantnej to zložke jej výpovedí, sa tematicky snaží obsiahnuť všeličo: od pochodových songov v bojových životných náladách cez „kejklířske“ alegórie, kde vystupuje v úlohe principála, až po obnažené básnenie odkrývajúce autentický svet za dverami jej vlastnej izby, vlastného sveta a duše. Do poslednej skupiny by som zaradila aj skladby milostné, v ktorých sa ale neštylizuje do melancholicko-fatalistickej polohy nešťastne zamilovanej milej nejakého milého. To sa často u jej pesničkárskych kolegýň nevidí a o to viac cení. (Aspoň teda u mňa). No najradšej mám tie, ktorým som vymyslela názov: „priestorové“. Siahajú od obzoru po obzor a častokrát ešte vyššie, ďalej, ale hlavne hlboko… Radůzu vnímam tak trochu aj ako pohyblivo-nevyspytateľný objekt. Pri jej živom vystúpení sa to ani inak nedá, lebo každý jej pohyb, gesto, vzdych, výkrik, prípadne dupot umocňujú jej srdcervúcu výpoveď. Zaujímavé osvetlenie celý dojem len pozitívne podporilo. Žiadostivé publikum sa dočkalo štyroch prídavkov. Jedným bola pieseň spievaná v poľskom jazyku a druhým nie menej zaujímavá, voľne prebásnená vec od V. Vysockého.
Jej muziku si môžu prípadní záujemci vychutnať na dvoch albumoch: „Andělové z nebe” a „Při mně stůj“, kde sa dočkajú aj zaujímavých úsporných aranží za prispenia, okrem iných, aj Zuzany Navarovej d.T., Radůzinej „objaviteľky“ (viac na www.raduza.wz.cz).

Kdy jindy mám na cestu sa vypravit, kdy jindy, než to dnešní rano sychravý, joho!!!

javorka