Kto si zahrá na festivale? (Alebo: K čomu sú dobré výberové kolá?)

Mladý pesničkár si chce zahrať na festivale...
Mladá skupina si chce zahrať na festivale...
Skúsený pesničkár si chce zahrať na festivale...
A kto si nakoniec zahrá na festivale? Čítajte a dozviete sa!

Mladý pesničkár si chce zahrať na festivale. Popýta sa pár známych, napíše do redakcií podobne zameraných časopisov ako i organizátorom festivalov a jediná zmysluplná odpoveď, ktorej sa dočká, je tá o tom, aby sa zúčastnil regionálneho výberového kola. Nič sa nedá robiť, pesničkár si zoženie propozície (podpísané "riaditeľom" festivalu), vyplní prihášku a pošle ju na adresu "konateľa spoločnosti" (fúha!). A čaká. O pár týždňov dostane odpoveď, že toľkého a toľkého sa má dostaviť na predkolo do podniku XY, ktorý je o 20 km ďalej, ako bolo pôvodne plánované miesto. Že cestu nepreplácajú, má zahrať štyri pesničky, ale pritom nepresiahnuť dvadsať minút a medzi pesničkami nesmie nič hovoriť. Hm. Napriek tomu sa mladý pesničkár v onen deň dostaví do podniku XY, z ktorého sa ale vykľuje bohapustá krčma "sevšímvšudy" v ktorej je už značný problém rozoznať štamgastov od účinkujúcich, poroty a zvukára. Riaditeľ festivalu má kravatu. Hluk z reproduktorov prehlušuje vravu a naopak. O hodinu a pol neskôr ako bolo plánované, usadá mladý pesničkár na stoličku a za doprovodu spätnej väzby odohrá prvú, chvalabohu väčšinou nesúťažnú pieseň (akože slúžiacu na nazvučenie). Potom sa od baru vráti zvukár a "niečo s tým spraví". Za doprovodu spätnej väzby a neutíchajúcej vravy odohrá pesničkár zvyšné tri pesničky viacmenej pre seba (ešteže odposluchy fungujú). Na záver ktosi zatlieska. Vyjadrenie poroty je zamietavé, s nezvyčajne odborným ohodnotením všetkých stránok umelcovho prejavu. A organizátor sa neustále tvári, že bez neho by sa nepohol ani lístok na strome.

Mladá skupina si chce zahrať na festivale. Podobne ako pesničkár sa popýta a zistí, že sa musí tiež zúčastniť predkola nejakého z festivalov. Niekde je dokonca milým zvykom, že predkolá bývajú spoločné. Tak vyplnia prihlášku a čakajú na odpoveď. Tá príde v podobe pozvánky na regionálne kolo, ktoré sa koná vo vedľajšom okrese. Skupina sa s nástrojmi napchá do starej škodovky a s hodinovou rezervou vyrazí na cestu. Počas nej volá "riaditeľ festivalu", že im vypadli dve skupiny a že hrajú o hodinu skôr, ako bolo predpokladané. Rezerva je v čudu. Ostávajú ešte dve - jedna v kufri auta, druhá v nádrži. Vypadnú postupne, pár kilometrov pred cieľom cesty. Po pešej prechádzke putuje skupina rovno na pódium, kde zisťuje, že bicie, ktoré tu mali byť, tu nie sú a ozvučovať gitaru len mikrofónom je neprofesionálne a ten brum v reprákoch je normálny. Po vystúpení sa členovia skupiny cítia ako nedovarení slimáci. Keď si chcú konečne vychutnať aspoň to jedno pivko, príde k nim "zástupca riaditeľa festivalu" oznámiť, že cestovné sa neprepláca, a "riaditeľ poroty", že majú pekné piesne, fajn aranže, ale pôsobia akosi nezohrato. Kapelka si teda už stihne len pokecať s inou skupinou z druhého konca republiky, ktorá pre istotu obieha všetky predkolá a zvyšuje tak svoje šance. A organizátor sa neustále tvári, že bez neho by sa nepohol ani lístok na strome.

Skúsený pesničkár si chce zahrať na festivale. Keďže má za sebou odohratých niekoľko rokov, vydaných viac ako jedno CD, vystupoval v rádiách i televízii a v istých kruhoch sa teší vážnosti už nielen ako muzikant, musí prekonať počiatočnú hrdosť. Keď sa to náhodou podarí, zdvihne telefón a zavolá organizátorovi festivalu s otázkou, či by si tam nemohol zahrať. Lenže ops! Organizátor, ktorý sa k organizovaniu dostal, keď skrachoval jeho stánok s langošmi, nemá ani páru o tom, kto je tento pesničkár a aké miesto mu patrí na poli tejto hudby. Štandardnou odpoveďou číslo XY ho odporučí na regionálne výberové kolo, chvalabohu, pesničkárova hrdosť je väčšia - zloží telefón a na tento incident, ako i celý festival, zabudne. A organizátor sa neustále tvári, že bez neho by sa nepohol ani lístok na strome.

A tak sa pýtam: Kto si vlastne zahrá na festivale???

5jar