Folk.sk
Silná stránka slovenskej (folkovej) hudby

Kolektívna inteligencia sa zvyšuje

Števo Šanta

ktorému vadí, keď človek stojaci pred ním pobehuje každých 20 sekúnd z jedného radu do druhého podľa toho, ako sa vyvíja situácia pri okienku. Vždy ma to naserie. Buď je to tým, že mám pocit, že rad vzniká tak, že sa ľudia stavajú za seba a určujú tým poradie, alebo pozerám veľa zábavných programov. Budem nad tým dnes večer premýšľať :)
11. november 2008 - 09:00 Trvalý odkaz
Števo Šanta

vybrať si svoje okienko podľa fejsu pracovníčky a vystáť si svoj rad a byť piaty v poradí, keď stojíš piaty v rade a nie že ti niekto šibrinkuje pred nosom ako čurák z radu do radu a ešte sa čuduje, že čo sa rozčuľuješ, keď mu po treťom takom presune povieš, nech sa už konečne rozhodne, v ktorom rade chce stáť.
11. november 2008 - 10:38 Trvalý odkaz
Anonymný (bez overenia)

taky ten listockovo-displejovy system - ale aj ten spravidla cast klientely nepochopi ..... vyber podla fejsu pracovnicky tiez nie je na zahodenie, ale na mnohych pracoviskach sa striedaju smeny a verte mi, nie je nic horsie ako vystat si dlhu soru s vidinou VELKEHO FINALE a ked uz sa SCHYLUJE, ******************!!! (nepublikovatelne)
11. november 2008 - 11:04 Trvalý odkaz
Radiar

Akurát včera som počul príbeh, ktorý sa dá k tomuto priradiť. Ide o to, že chlapík (poznáte ho) bol v kúpeľoch na masáži. Predstavte si situáciu, že idete na masáž, je tam viacero záujemcov, tak musíte chvíľku počkať. Vybriete si sympatickú masérku, no život to zariadi tak, že vás nakoniec vezme do parády mäsitý masér :-). Ten kamarát povedal, že nemá osobne nič proti masérom, len mu mierne zvieralo zvierač :-) Samozrejme, nestalo sa to takto (on k tomu maserovi bol priradený hneď oa začiatku) a ani nečakal v rade a niekto ho predbehol a vďaka tomu by sa dostal do rúk chlapovi. Táto situácia mi len napadla keď som čítal vaše komentáre.
11. november 2008 - 15:02 Trvalý odkaz
Anonymný (bez overenia)

Trošku mi to pripomenulo "problém" na cestách s takzvaným zipovaním, ktoré sa asi v tomto štáte nikdy nenaučíme, lebo máme podvedomý pocit, že všetci ostatní nás chcú ojebať, pričom paradoxné na tom je, že naozaj chcú.
16. november 2008 - 19:07 Trvalý odkaz

 

Vždy ma poteší, keď zbadám aspoň nejaký náznak toho, že tá beztvará masa ľudí okolo mňa premýšľa. Teda nie že slepo robí to, čo prikazuje televízia a rádio (najnovšie spoznáte nesvojprávnych ľudí podľa toho, že tvrdia že sú Fun Rádio).

Medzi najprimitívnejšie otázky vo vesmíre radím napríklad aj túto:

- V ktorom rade stojíte?

 

Predpokladajme, že stojíme napríklad na pošte, kde sa nachádza viac ako jedno otvorené okienko a pri každom sa dá vybaviť to isté. Každý inteligentný človek vie, že pri tejto situácii je omnoho efektívnejšie postaviť sa do jednej, spoločnej rady pre všetky okienka a ak sa jedno z nich uvoľní tak ten, kto je prvý na rade ide k nemu. A prečo je to efektívnejšie? Nuž ak sa pri jednom okienku objaví dôchodca, ktorý okrem dôchodku potrebuje prebrať aj svoj zdravotný stav, frekvenciu návštev vnúčat a výhodnosť akcií v obchodných reťazcoch, nie sú ostatní za ním stojaci odkázaní na krútenie očami, prešľapovanie a pľuvanie dotyčnému na chrbát. Rada sa proste nezablokuje, ale "len" spomalí (o 100/x percent, kde x je počet voľných okienok predtým ako dôchodca dokrivkal k tomu svojmu).

Občas sa stane, že sú (teraz pre zmenu) v banke všetky prepážky obsadené a vy ste jediný, kto čaká. Samozrejme, že ak ste aspoň priemerne inteligentný (tzn. že si občas prečítate aj niečo iné ako televízny program) budete sa snažiť o jednu radu s následovnou distribúciou klientov k voľným prepážkam. Ale vždy, úplne vždy, ako Habera v porote, sa tam zjaví nejaký totálny debil, ktorý sa vás spýta:

- V ktorom rade stojíte?

A akoby to nestačilo, ešte na vás hodí ten priblblý úsmev, ktorý má byť zdvorilostný a príjemný, situáciu nevyhrocujúci, lenže nie - je to presne ten úsmev, ktorým sa smeje mentálne postihnutý keď mu už dvadsiaty krát niečo vysvetľujeme a on to síce stále nevie pochopiť a teší sa z toho že mu venujeme toľko pozornosti. Jasné, že by šlo (teoreticky) vysvetliť tomu človeku to, čo som popísal v prvom odstavci. Lenže takýto by to určite nepochopil ani keby som mu to nakreslil. Je to tá sorta ľud, ktorí sú schopní kúpiť si Nový Čas, prečítať ho (!) a uveriť tomu, čo sa v ňom píše (!!!). Ten druh, ktorý je schopný baviť sa s podobne postihnutými o tom, či celebrita C1 naozaj podvádza celebritu C2 s necelebritou N1. Ľudia vyformovaní médiami na úplných debilov, hydina, ktorá zobe to, čo jej kto hodí na zem. Tupé masy bez fantázie a vlastného úsudku. Takýmito ľuďmi je dovolené opovrhovať (ak nie priam povinné).

No ale poďme k tomu nadpisu - jeho rozuzlenie bude rýchle. Medzi moje obľúbené rituály patrí aj nakupovanie raňajok. Náš malý miestny obchodík má tri pokladne a dnes ráno bol pred nimi len jeden rad. Dúfam, že to nebol dôsledok prednášky niekoho podobne nabrúseného ako ja, ale tí ľudia na to prišli celkom sami a ostane to tak. Paráda.