Najlepší asiguláš

 Toto sa mi naozaj stalo... pri jednej z tých strašne dlhých prechádzkok Prahou. Ak si niekto myslí, že téma je folku a folkovej hudbe vzdialená, je na poriandom omyle. Jej hlavný protagonista totiž účinkuje skoro na každom F&T&C&BG&SP&ČP&W festivale...


Tak si ideme po ulici, keď tu zrazu z výkladnej skrine jedného z početných gastronomických zariadení na nás zareval nápis „Chilli guláš“. Krčma skoro ako každá iná. Hladní sme, tož niečo zajeme.... A stalo sa to... len tak, niekde v Prahe, na Smíchove...
 

And the winner is...

Pokúsim sa o opis toho, čo sa dialo nasledujúcich niekoľko minút po objednaní si tohto pokrmu....
So suverenitou býka rútiaceho sa na toreádorove trenky tanieru aristokraticky dominujú dozlatista opečené pásiky sviečkovej, poukladané na decentnom podklade z tmavej (z lesných hríbov) a vínovo červenej (chilli) omáčky. Okraje taniera lemujú kúsky majoránky so sýtočerveným olejom a provokujúcou vôňou, ktorá v ústach spôsobuje veľmi vážnu záplavu slín. Mám chuť jesť... Chopím sa príbora a ignorujúc chlapíka v ženských šatách vstupujúceho do podniku vrhám sa do súboja s týmto pokrmom...
 

Základnú tóninu tvorí krehučká šťavnatá sviečkovica, ohňom miestami dotmava melírovaná  
a korunovaná dobre naloženým chilli podkladom. To sa drží stále pol kroka v úzadí za základným chuťovým akordom jemnučkého a šťavou nasiaknutého mäska s kvapkou brandy, tajomne dochuteného oreganom. Sólo prichádza s omáčkou, veľmi vkusne doladenou pórom, hubami
a majoránkou. Dominantu si však po chvíli v ústach presadí nekompromisné chilli s veľmi pomalým nástupom, no s presvedčivým a dôrazným záverom.
Na podnebí sa za doprovodu mierne sladkasto vedenej chuti rozplynula pálivá žiara do okolia až kým zasiahla jazyk. Tu chilli na chvíľku ustupuje zemitejšej paradajke, ktorá si napriek svojej menšinovej opozícii dokázala presadiť svoju chuť aj v silnej pálivej konkurencii. Táto kombinácia doplnená suchohríbmi vo finále viedla k ľúbivému splynutiu v jeden harmonicky zahraný akord. Žasnem nad jemnocitom kuchárových rúk, ktoré s presnosťou lekárnika namiešali tak brilantnú zmes chutí,
do najjemnejšieho tónu podfarbenej harmónie doprovodu šťavnatého mäska...
 

Omáčka sviečkovicu decentne zarámovala svojimi lesnými valérmi. Tu sa už zeleninová príloha nedokázala chuťovo presadiť, o to významnejšiu, aj keď vedľajšiu úlohu zohrala na tanieri ozdoba – v podobe surovej cibuľky s pórom. Prílohu vynechávam, k tejto kompozícii je úplne zbytočná...
  Aby bol prežitok úplný, do toho všetkého vstúpilo báječným, s jedlom sa skamarátivším dúškom,
 živé burgundské chardonnay Pouilly Fuisse z pivničky Lupé Cholet.
Inými slovami, Gambrinus, desina, ktorú žartom čašník nazýva tým všetkým, čo som vymenoval vyššie. Mám rád tie tajomné záludnosti, dôsledne pripravené majstrom kuchárom, všetky tie presné načasovania prienikov, ústupov a presadzovaní jednotlivcýh chutí.... Toto famózne jedlo je nabité silou gregoriánskeho chorálu, pripravené previesť vás farebnou záhradou všemožných chutí, príchutí a ich rôznorodých mutácií. Pristihujem sa, ako so vztýčenými rukami pozerám do stropu
 a neverím vlastným ústam.
 Je to vôbec možné?
Je...
Je to vehementné majstrovské dielo hodné skutočného aristokratického gurmána s pozvánkou
do sveta, o ktorom sa ženským magazínom na stránkach s receptami môže iba snívať.
 

Toto sa mi naozaj stalo... V jednej z najobyčajnejších pražsých krčiem... Prvý krát asi pred mesiacom. Odvtedy sme tam chodievali každý týždeň, vždy vo štvrtok. Na najlepší pokrm v Prahe.
Sadne k nemu suché červené, alebo pivo. Gambrinus.
 

Bol som tam aj včera. V menu už tento zázrak nebol. Kuchára vyhodili. Vraj nejaký flákač
z Moravy. Táto správa vážne zasiahla ďalšiu dramaturgiu gastrovýletov po Prahe... V mojich spomienkach ten kuchár ostane ešte dlho.
Varil najlepší „asiguláš“ v Prahe.
 

A možno aj na svete.
 

Idem si natrieť chlieb s maslom.
 

Tieto riadky totiž píšem zo spomienok.
 

A strašne hladný...
 

oli

www.kofein.sk