Najlepší asiguláš

Potešil si ma, Oli. Teraz ma asi Petiar zruší za komentárový spam a krížový link, ale nedá mi to. Ja som tiež pár svojich gastrozážitkov zapísal vo forme ód na jedlo. Konkrétne hubové. Dokonca bedľovým čipsom som venoval aj sonet. Môj cyklus "Poézia chuti" si môžete pozrieť tu http://www.kefoweb.sk/?q=taxonomy/term/39
9. september 2008 - 18:11 Trvalý odkaz
Radiar

In reply to by kejtrin

...zelené thajské kari z búdky na moste v Amsterdame (Marek Mačák vie z ktorej) ...to bolo pošmáknutie ...veru tak ...a ešte pikantná polievka z kokosového mlieka s morskými potvorkami vrátane kráľovských langúst z viedenského Nasch Marketu - dodnes na ňu s láskou a pietou spomínam :-) ...a majú tam aj skvelé sushi :-)
9. september 2008 - 23:10 Trvalý odkaz
kejtrin

In reply to by Radiar

ja teda nie som az taka gurmanka, ale nie je kari korenie nahodou zlte? si si isty, ze to bolo kari a nie ina "bylina"? :) ale verim, ze bolo smacne... amsterdam je amsterdam :)
9. september 2008 - 23:23 Trvalý odkaz
Radiar

In reply to by kejtrin

Karí, alebo "curry" môže byť zelené a červené. Karí však v skutočnosti znamená tri veci. Jednak je to karí patta, t.j. kari lístky výraznej chute, ktoré sa používajú v indických jedlách (toto sa nevyskytuje v karí korení), potom karí – druh zeleninovej, ale aj mäsovej polievky, poprípade omáčky, ktorú si človek dá v kombinácii s dobre opečenou plackou a nakoniec je to samotné známe karí korenie, t.j. vlastne zmes korení, ktoré sa používajú práve pri príprave karí polievky-omáčky. V závislosti od regiónu,odkiaľ daná zmes pochádza preto existuje viacero variánt, ktoré možno nazvať karí korením. Jedna z tradičných je napríklad: mletý koriander, kurkuma, mleté čili (a to môže byť zo zelených, alebo z červených chili papričiek - a už sme doma), horčičné zrná, rímska rasca, čierne korenie, “grécke seno” - meti, fenykel, cesnak a soľ. Toľko v krátkosti :-) ...a nejako sa nám mení zameranie portálu, všimli ste si?
9. september 2008 - 23:41 Trvalý odkaz
oli

In reply to by kejtrin

za to posedenie, kari bolo fakt dobre, nadherna, mas vkus zodpovedajuci svojej aure :-) Nabuduce sa asi vrhnem na tie cervene kuracie kridielka Nech teda zije Saigon!
15. september 2008 - 16:41 Trvalý odkaz
chachatko

In reply to by Anonymný (bez overenia)

A neskusila by si uhadnut??? ;-) Keby som Tento symbol poslala Tebe ako by si si ho vysvetlila???
17. október 2008 - 12:21 Trvalý odkaz

Tento "BRAINSTORMING" čo sa tu spustil sa mi veeeľmi začína páčiť... Radiarik dakujem, že si nám otvoril dušu a priblížil Tvoje individuálne prežívanie tohto symbolu... :-)
17. október 2008 - 13:49 Trvalý odkaz
Anonymný (bez overenia)

..to netreba vysvetlovat..kazdy si to pochopi po svojom:) pre mna je to vizualny symbol objatia, ale takeho ze stojis sam..a uz uz ides spadnut do prazdna a zozadu ta niekto zachyti a silno ta obijme..;) 99
17. október 2008 - 16:19 Trvalý odkaz
Anonymný (bez overenia)

99 je odzadu postojacky, 66 odzadu posediacky...:-D
17. október 2008 - 19:38 Trvalý odkaz

 Toto sa mi naozaj stalo... pri jednej z tých strašne dlhých prechádzkok Prahou. Ak si niekto myslí, že téma je folku a folkovej hudbe vzdialená, je na poriandom omyle. Jej hlavný protagonista totiž účinkuje skoro na každom F&T&C&BG&SP&ČP&W festivale...


Tak si ideme po ulici, keď tu zrazu z výkladnej skrine jedného z početných gastronomických zariadení na nás zareval nápis „Chilli guláš“. Krčma skoro ako každá iná. Hladní sme, tož niečo zajeme.... A stalo sa to... len tak, niekde v Prahe, na Smíchove...
 

And the winner is...

Pokúsim sa o opis toho, čo sa dialo nasledujúcich niekoľko minút po objednaní si tohto pokrmu....
So suverenitou býka rútiaceho sa na toreádorove trenky tanieru aristokraticky dominujú dozlatista opečené pásiky sviečkovej, poukladané na decentnom podklade z tmavej (z lesných hríbov) a vínovo červenej (chilli) omáčky. Okraje taniera lemujú kúsky majoránky so sýtočerveným olejom a provokujúcou vôňou, ktorá v ústach spôsobuje veľmi vážnu záplavu slín. Mám chuť jesť... Chopím sa príbora a ignorujúc chlapíka v ženských šatách vstupujúceho do podniku vrhám sa do súboja s týmto pokrmom...
 

Základnú tóninu tvorí krehučká šťavnatá sviečkovica, ohňom miestami dotmava melírovaná  
a korunovaná dobre naloženým chilli podkladom. To sa drží stále pol kroka v úzadí za základným chuťovým akordom jemnučkého a šťavou nasiaknutého mäska s kvapkou brandy, tajomne dochuteného oreganom. Sólo prichádza s omáčkou, veľmi vkusne doladenou pórom, hubami
a majoránkou. Dominantu si však po chvíli v ústach presadí nekompromisné chilli s veľmi pomalým nástupom, no s presvedčivým a dôrazným záverom.
Na podnebí sa za doprovodu mierne sladkasto vedenej chuti rozplynula pálivá žiara do okolia až kým zasiahla jazyk. Tu chilli na chvíľku ustupuje zemitejšej paradajke, ktorá si napriek svojej menšinovej opozícii dokázala presadiť svoju chuť aj v silnej pálivej konkurencii. Táto kombinácia doplnená suchohríbmi vo finále viedla k ľúbivému splynutiu v jeden harmonicky zahraný akord. Žasnem nad jemnocitom kuchárových rúk, ktoré s presnosťou lekárnika namiešali tak brilantnú zmes chutí,
do najjemnejšieho tónu podfarbenej harmónie doprovodu šťavnatého mäska...
 

Omáčka sviečkovicu decentne zarámovala svojimi lesnými valérmi. Tu sa už zeleninová príloha nedokázala chuťovo presadiť, o to významnejšiu, aj keď vedľajšiu úlohu zohrala na tanieri ozdoba – v podobe surovej cibuľky s pórom. Prílohu vynechávam, k tejto kompozícii je úplne zbytočná...
  Aby bol prežitok úplný, do toho všetkého vstúpilo báječným, s jedlom sa skamarátivším dúškom,
 živé burgundské chardonnay Pouilly Fuisse z pivničky Lupé Cholet.
Inými slovami, Gambrinus, desina, ktorú žartom čašník nazýva tým všetkým, čo som vymenoval vyššie. Mám rád tie tajomné záludnosti, dôsledne pripravené majstrom kuchárom, všetky tie presné načasovania prienikov, ústupov a presadzovaní jednotlivcýh chutí.... Toto famózne jedlo je nabité silou gregoriánskeho chorálu, pripravené previesť vás farebnou záhradou všemožných chutí, príchutí a ich rôznorodých mutácií. Pristihujem sa, ako so vztýčenými rukami pozerám do stropu
 a neverím vlastným ústam.
 Je to vôbec možné?
Je...
Je to vehementné majstrovské dielo hodné skutočného aristokratického gurmána s pozvánkou
do sveta, o ktorom sa ženským magazínom na stránkach s receptami môže iba snívať.
 

Toto sa mi naozaj stalo... V jednej z najobyčajnejších pražsých krčiem... Prvý krát asi pred mesiacom. Odvtedy sme tam chodievali každý týždeň, vždy vo štvrtok. Na najlepší pokrm v Prahe.
Sadne k nemu suché červené, alebo pivo. Gambrinus.
 

Bol som tam aj včera. V menu už tento zázrak nebol. Kuchára vyhodili. Vraj nejaký flákač
z Moravy. Táto správa vážne zasiahla ďalšiu dramaturgiu gastrovýletov po Prahe... V mojich spomienkach ten kuchár ostane ešte dlho.
Varil najlepší „asiguláš“ v Prahe.
 

A možno aj na svete.
 

Idem si natrieť chlieb s maslom.
 

Tieto riadky totiž píšem zo spomienok.
 

A strašne hladný...
 

oli

www.kofein.sk