Predstavujeme

Táto kapitolka bude úvodom do nového viacdielneho cyklu, v ktorom si niečo povieme o tom, ako "pospájať káble tak, aby to ralo". Budem sa to snažiť podať formou netradičnou a pochopiteľnou čo najširšiemu okruhu návštevníkov portálu folk.sk. Povieme si, čo stačí pre jednotlivca-pesničkára, ako sa dá ozvučiť vystúpenie menšej kapely a naznačíme, ako sa vysporiadať napr. s mnohočlenným speváckym zborom či plne obsadenou kapelou s množstvom nástrojov.

Dnes nám padol pod nôž Pali Siažik - slovenský folkový pesničkár a ak máte hlad po hudbe, iste neprehlúpite, ak sa s ním zoznámite aj vy. Píše...

Narodil som sa 14. januára 1974. Po prvý krát som chytil gitaru v 7. triede na ZŠ. V 8. triede som založil svoju prvú kapelu. Vyhrali sme 3. miesto v súťaži „Pionierska lýra“.

Na Strednej škole som získal 2. miesto v súťaži „ZUČ“. Prvú vlastnú pieseň som založil, keď som sa prvý krát zamiloval. To asi každý! Mal som vtedy 14 rokov. Tá pieseň má názov „Prvá láska“ a je aj na mojom debutovom albume, čo je vlastne najstaršia pieseň na CD.

Prehlásenie autora:

Za časti textu písané kurzívou nenesiem žiadnu zodpovednosť, lebo mi boli striedavo našepkávané čertom a anjelom (skôr tým čertom). Za ostatným si týmto dovolím stáť.

711015/6064...

Ďalší pesničkár, ktorého vám predstavíme, sa volá Ján Kulich. Nikto však tomuto členovi EFKA nepovie ináč ako Janko, snáď aj preto, že to znie nežnejšie. Prinajmenšom tak nežne, ako väčšina jeho piesní. Ale nepredbiehajme.

História

Skupinu Šiesty (Ne)zmysel založila pesničkárka Lýdia Potočková v júni 1999...
Obsadenie:
piesne, spev, gitara – Lýdia Potočková
flauta, vokály – Kaja Komarová
basgitara – Kamila Trávničková Už po roku svojho pôsobenia vyhrali 1. miesto na celoslovenskom festivale s medzinárodnou účasťou v Senici (Senický kľúčik 2000). Pred nedávnom sa im podarilo vyhrať aj celoslovenský festival Stupavský širák 2001. Momentálne majú za sebou nahrávku svôjho prvého CD s názvom Lýdia Potočková a ŠIESTY (NE)ZMYSEL. Majú novú členku kapely-Zuzku Ondrejkovú (huslistka), ktorá doprevádza na husliach aj Petra Lachkého. Zúčastnili sa mnohých festivalov ako napr.: Stupavský širák, Slovenská trampská porta, Strunobranie, Vandermúza, Folkové vianoce, Festival vodníkov, Trapfest, Country Lodenica. Hrali napr. aj v bratislavskom Propeleri, v DK Lúky, na letisku vo Vajnoroch v Aeroklube, v rôznych country cluboch, v Úľuve, na Bratislavských skautských dňoch, v Klube 22, v Elame, na Improlige v PKO, ...

Neviem si ani predstaviť, že by sa tá skupina muzikantov na čele s Dušanom Franců volala ináč. Už dávno ktosi povedal, že ich muzika ‚cinkotá‘. Dnes, po desiatich rokoch jej pôsobenia na folkových pódiach si dovolím tvrdiť, že cveng má už aj samotný názov kapely.

Po kapitolke o výzore sa dostávame k chuti. Každý, kto si dal tú námahu niečo zložiť a nahrať to, chce, aby to znelo čo najlepšie. Nie každý má dosť peňazí na to, aby si zakúpil špičkový nástroj alebo ozvučovací zosilňovač-kombo. Práve pre tých, ale aj pre tých čo by nato teoreticky mohli mať sa vymysleli efektové zariadenia - efektory. Podobne, dnes v dobe počítačov používame samostatné jednotky (s vlastným sieťovým napájačom), alebo využívame software aplikácie na PC.Efektové zariadenia sú tým zvláštne, že ich možno teoreticky vymyslieť a vyrobiť nekonečne veľa. Otázka by mohla znieť: načo? Odpoveď je, že sú muzikanti, ktorí sa snažia preraziť práve svojským zvukom a k tomu potrebujú svojské efekty. Je pravda, že to už je hranie o zvuku a nie o hudbe. Vo folkovej hudbe sa našťastie tieto veci nepoužívajú v prehnanom množstve, väčsinou s mierou, ale v iných hudbách, napr. tzv. elektroakustickej štúdiovej, alebo u niektorých kapiel typu Pink Floyd je cítiť doslova až prebytok efektov, ale sú použité zámerne, a je to podľa mňa istý prejav technologického snobizmu.

Neviem, či vybudený poslednými článkami na folk.sk,spomínajúcimi narodeniny tohto magazinu, alebo z čírej nostalgie, ale načrel som do útrob svojich súkromných adresárov vo firemnom počítači a našiel som úplne prvú verziu stránky. Informácia na nej uvádza, že bola založená 1.augusta 2000,ale oficiálne spustená do prevádzky až 1.septembra 2000 a podieľali sa na tom dvaja členovia folkového združenia Efko - ja, a Janka. Nápad urobiť takéto niečo na mňa prišiel zčistajasna, pravdepodobne vyvolaný neustálym browsovaním po českých folkových stránkach a nariekaním nad tým úbohým, čo slovenský "folkový internet" v tej dobe poskytoval. Rozhodol som sa konať, a to čo najrýchlejšie, skôr než túto "lukrativnu" doménu nezaregistruje nejaký kovboj, čo raz za polrok zorganizuje country bál v dedinke XY.

Petra Lachkého poznám asi osem rokov, čo je tretina jeho doterajšieho života. Mala som (a mám) možnosť sledovať jeho vývoj osobnostný, ako aj hudobný. Oba tieto aspekty sú však prirodzene prepojené, preto je dosť obtiažne písať o ňom výlučne ako o hudobníkovi- folkovom pesničkárovi, aby som bola presná. Snáď bude vhodné, aspoň v skratke, spomenúť cesty- stupienky, po ktorých sa dostal k momentálnemu vrcholu, za ktorý osobne považujem svojpomocne nahraté CD „V krajine“.
Začínal ako mnohí iní: počúvaním Nedvědov a na prvom „vesle“ (čo je názov pre na prvý pohľad nefunkčnú gitaru, ktorá je schopná vylúdiť zo seba počúvateľné zvuky + sa dá ako tak naladiť) si donekonečna hrával ich songy. Neskôr k nim pribudli mená ako:Jarek Nohavica, Vlasta Redl, Karel Plíhal, z kapiel: Kamelot, Framus 5, „Floydi“...

Skupina TAJF vznikla vo februári 2001 v obývačke folkového pesničkára Maroša Vojtka, kedy prišli na kávu Klára Štroffeková staršia aj mladšia a Tomáš Edelsberger, bývalý spoluhráč Maroša s folkrockových "Sem Tam Si Tu Šťastne Žijeme". O dva týždene sa už konala prvá skúška a kapela v zložení Maroš Vojtko - gitara, spev; Klára Štroffeková st. - 12 strunová gitara, spev; Klára Štroffeková ml. - spev, perkusie; Tomáš Edelsberger - basgitara; Gabika Ďurianová - gitara, začala písať svoju históriu.