Koncert Roba Huleja v UPC

Vo štvrtok 25. októbra o 19.00 sa dvere Univerzitného pastoračného centra v Mlynskej doline v Bratislave naširoko roztvorili pre folkáča Roba Huleja a jeho “babenky“ zo skupiny Úsvit, a samozrejme pre všetkých tých, ktorí sa rozhodli tento večer stráviť v spoločnosti jeho pesničiek.

Tí, ktorí Roba poznajú, vedia, že mu zaslúžene patrí celkom pekné miestečko v slovenskom folkovom nebi. Pravdepodobne i pre lepšiu orientáciu tých ešte neprebudených nazval svoje prvé CDčko, na ktoré nezabudol upozorniť hneď na začiatku koncertu, “Pozri sa do neba“.

Naladiť publikum na tú správnu frekvenciu a vyrobiť atmosféru nerobí Robovi ťažkosti, okrem toho medzi pesničky stihol vmontovať aj “serióznu poéziu“, a tak si aj básničiekchtivci prišli na svoje.

Oduševnenie, s akým sa do všetkého púšťal, malo svoje následky – vybojoval si okrem potlesku aj prasknutú strunu. Počas technickej prestávky jeho neprítomnosť spestrili svojou vzácnou prítomnosťou Úsviťáčky Dáša a Slávka, ktoré boli dobrovoľne nasilu vytlieskané na pódium.... spievať bez Roba však nie a nie. Dlho očakávaný moment konečne nadišiel – Robo sa vrátil so všetkými strunami, a takmer kompletný Úsvit mohol predviesť svoje kvality. Bolo nám nariadené, že neprítomnú basu a bongá si máme domyslieť, takže aj tento problém bol vyriešený. Len chvíľami bolo pre speváčky asi ťažké zachovávať kamenné tváre Indiánok, ale publiku to nevadilo, naopak, potlesk bol čím ďalej tým väčší. Ako spieva Robo v jednej zo svojich piesní – “vymlátiť blues z gitary“ sa mu podarilo a dievčatá tiež predviedli výkon, ktorý prítomní prísediaci aj patrične ocenili. Po niekoľkých pesničkách s Dášou a so Slávkou sa Robo rozhodol, že ich nenápadne odprace z pódia, čo aj zvládol a on sám hodil ešte dve pesničky. Potom sa z nepochopiteľných dôvodov dal na útek a zašitý za dverami už vôbec nereagoval na potlesk publika, ktorému nestačil jeden prídavok.

Prosby niekoľkých desiatok párov rúk ostali nevyslyšané, takže čo iné nám ostávalo ako pobrať sa spať... Tá jedenapolhodinka prešla príliš rýchlo, ale našťastie deduško Večerníček bol celkom štedrý. Tešíme sa nabudúce.

Kačica