Keď som pred pár dňami z nostalgie napísal do prehliadača adresu folk.sk a ukázala sa mi len chybová stránka o neexistujúcom webe, zachvátila ma panika. I keď sem pekných pár rokov chodil už len Google bot a aj to čoraz menej často, ostával tento web stále veľkou zásobou informácií o slovenskej folkovej scéne z rokov minulých. Tak som si povedal (už po niekoľký krát, ale teraz naozaj), že by bolo fajn to trochu občerstviť a možno zase poskytnúť platformu pre nadšenecké spravodajstvo o hudbe, ktorú máme radi.
Na pôvodnom webe to už totiž nešlo ani technicky, bolo tam kopec problémov súvisiacich s jeho technologickým zastaraním. Vyrobil som teda úplne nový web, postavil som ho na najmodernejšom stacku, aký existuje (aby v prípade nečinnosti vydržal funkčný čo najdlhšie, hahaha) a premigroval všetok obsah. K jeho štruktúre som (aspoň pre začiatok) pristupoval trochu triezvejšie, takže to berte skôr ako nový šat pre databázu informácií, ktoré už máme, hoci tie základné veci - pridávanie článkov a akcií do kalendára už fungujú. Najlepšie to otestujete tak, že zorganizujete folkový festival - potom ho môžete pridať do kalendára aj z neho napísať reportáž.
Zdá sa mi, že útlm činnosti Folk.sk sa prekrýval s rozmachom sociálnych sietí ("Výhovorky!!!", ozýva sa z ulice...). Jeho funkcia nebola totiž len spravodajská ale aj komunitná a obe dokázali sociálne siete postupne úplne nahradiť. V poslednom čase sa však objavujú hlasy, ktoré hovoria o tom, že sociálne siete sú na ústupe (alebo že dokonca musia byť zničené). Súhlasím - ich komunitná funkcia je dnes už treťoradá a slúžia hlavne ako brány na šírenie dezinformácií v rámci hybridných vojnových ťažení. Možno je ten pravý čas aby sme sa zase presunuli na platformy, kde nájdeme to, čo chceme a toho, koho chceme bez rizika, že nám niekto iný bude podsúvať niečo iné a bez dopamínových cukríkov.
Druhou nádejou pre mňa je fakt, že som sa nejakým šťastným pričinením stal členom komunity novej vlny pesničkárov, ktorá si sama organizuje spoločné koncerty. Vracia sa Vandermúza, Lodenica sa vrátila späť ku svojim FCTB koreňom a čoraz viac počujem, že tu a tam sa chodí hrávať na gitarách. Tak neskromne verím, že postupne bude aj naozaj zase o čom písať.
Držme si palce!
PS: Furt na tom robím, takže očakávajte aj nejaký výpadok kde-tu.