LennON a MY

Pekne pozdravujem... Sedím... Možno aj myslím... Keď sa poberiete lazom, tam až hore... až k tomu bielemu Vrboveckému sedliackemu domu s výpustkom, kde na priedomí sedí panák v životnej veľkosti, vypchaný slamou, odetý v starých myjavských krojoch s roztiahnutými nohami a visí mu fajočka z handričkových pier (asi je to iba taká namaľovaná dierka v súkennej tvári), a mal by zlodejov odstrašovať... môže sa Vám stať to, čo mne... ...ale to si nechám na neskôr... Keď sa môj medokýš vystrábil z frontových jaziev, črepinky uviazle mu v oku, prestreli mu deku na pažiti: ...Zastavil sa na zapraží... slnko mu priamo do tváre... rozprestrel sa ponad polia, ponad šíre polia... ...Preletel sa ponad medze plné divých makov... akoby ich niekto polial, niekto práve polial... - Človek (Homo) príde ráno do práce... Prepotený bolesťou, akoby „šéf“ - ale vlastne úradník - otvorí dvere na jeho kancelárii a povie mu, že po Homo príde o chvíľu... Nuž Homo chvíľku čaká... Sedí, pozerá... Homo sedí a pozerá už jedenásť rokov... Na stole neleží jedenásť rokov sľubovaný počítač... Na stene má Homo kalendár z roku 2001 a pod ním kalendár z roku 2002... Teraz je rok 2010. Homo dlho v kancelárii nebol... ha... Pod sklom, na dve dekády odpísanom pracovnom stole, má Homo číslo z maratónu 1688... Homo vtedy bežal... Stôl je prázdny... Potom ten úradník za Homo pošle ešte jedného „podúradníka“ aby Homo počkal ešte chvíľočku... Homo počká... Myslí na myšku... Tá mohla byť k počítaču... hm...: prečo každý spomína počítač, ktorý nemá význam a Homo ho nechce... Homo chce uniknúť... ...už roky... Homo sa cíti byť už skoro úradníkom... ale nemôže byť, lebo ho úradnikovia medzi seba nechcú --- Úradnikovia sú štátni, ale majú vlastné záujmy... Homo čaká a dočká sa... Príde podúradník a hovorí: „No poď!...“ Potom úradnikovia Homo vedú s huncútskymi úsmevmi dolu schodmi..., že vraj na sekretariát... a Homo sa začína usmievať (čosi vetrí): jeho úradnikovia predsa nechodia do práce s kravatou... Ešte raz, Homo sa začína usmievať: Úradnikovia ho vedú na odpis... Už je to tu!!! Veru... Ďalší úradník hovorí Homo o tom ako ho veľmi vo firme potrebujú, ale nemôžu ho mať... Lebo peniaze sú z rozpočtu krátené a úradnikovia musia šetriť kde sa dá... Homo sa škľabí ako Slávka a potom v duchu ďakuje ďalšej vlne prepúšťania v štátnej správe... Homo verí v zajtrajšok a tomu, že už nikdy nebude Homo... Škoda, že bol taký zbabelý toľké roky a oddialil svoj odchod o mieru svojej váhavosti... Homo sa usmieva.... dostal odstupnéé!!! h.h.h Ale zrazu ... si uvedomí....: ...Ten panák na priedomí Vrboveckého domka je len klam, slamová figúrka... Niekto ho v tomto svete klame... Je presne 7. december 2010 a vonku odmäk. Viete čo mu povedali úradníkovia na koncoročnom posedení??! Že im je ľúto, že Homo pokazili vianoce... a že stále veria, že hádam už tento budúci rok bude lepší... Na tieto hadie reči by Homo chcel vedúcemu úradníkovi odpovedať, že dúfa, že v budúcnosti príde niekto, kto sa o jeho zastavších kolegov bude vedieť pobiť...Niekto, kto nebude úradníkom, ale šéfom..., čo šéfom... bude vedúcim... ale nič nepovie, lebo najviac chce povedať, že bieda nikdy nepochádza zhora... Ale tomu Homo možno ani neverí... (Je Mu ľúto, že za ním chodia všelijakí nevyriešení, ale on už ide...) Kam ide??! NO... Do Mestskej knižnice... Zajtra pred tridsiatimi rokmi tam vraj opäť symbolicky zomrie Lennon a bude tam elitka slovenského pesničkárstva... Homo potrebuje minúť do konca roka dvadsať lístkov na stravu... aké prozaické!!!! Pesničkári v podpalubí Mestskej knižnice budú hladní.... Prinesie im za vrecko koláčov zo závodnej kuchyne a poplavia sa do pol piatej rána s cudzokrajnými študentmi po baroch... hovoria anglicky a Homo im vôbec nerozumie... ani slovo... a preto im najviac verí... (také oči ako Japonka má len stroboskop)... Homo verí, že na budúci rok z odstupného zaplatí Podjavorinské vítanie leta, ktoré bude víkendom pred letným slnovratom, teda 18.6.2010 a pozdravuje Hanku Dé, Martina Gé a hlavne Petra Jé-ů a všetkých zúčastnených pesničkárov a verí, že to bude len lepšie... :-))) a že sa každý chopí nejakého vesla... Krivojnos Lubinský