Oficiálne odštartovanie pravidelných koncertov folkového združenia Slnovrat pripadlo priamo na hrozivý deň – piatok trinásteho. Tento deň však pre tých, ktorí si zvolili cestu strmými schodmi dolu do klubu F7, nešťastným dňom nebol. Obe strany – páni muzikanti aj páni diváci obišli veľmi dobre – „efsedmička“ bola v Bratislave v lejaku, ktorý sa ňou prehnal, najsuchším miestom.
Koncert otvorili Ivan Hoffman a Peter Michalovič starší a sprevádzali ich Marie Hoffmanová (klavír, spev) a Peter Michalovič mladší (gitara, spev). Mladšia generácia pridala pokojnejším vodám generácie staršej trochu viac energie – až rockový feeling Petra mladšieho a tak trochu „barový“ hlas Marušky Hoffmanovej. Práve Peter Michalovič st. nám zagratuloval k šťastnému výberu večerného programu – v tom čase sa v Auparku konali oslavy narodenín Fun rádia a na Zlatých pieskoch bolo avizované vystúpenie Čechomoru a Plíhala. V porovnaní s nimi bol Klub F7 vtedy naozaj najsuchším miestom v Bratislave.
Svoje parádne číslo s husľami a ústnou harmonikou nemohol vynechať Pavel Malovič. Medzi nasledujúcimi piesňami sa objavili aj tangá, paródie na Františka Krištofa Veselého. Pri Malovičovi sa postupne zjavovali hviezdy ako Fedor Frešo – basová gitara, Miloš Janoušek – gitara, Milan Tedla – husle, nezaobišlo sa to ani bez účasti Dušana Valúcha, ktorý pomohol Malovičovi zaspievať tango Hoci, a to skutočne názorne – s ružou medzi zubami. Nechýbal ani Karol Svozil; ten sa po Malovičovej výzve: „Kájo, a teraz buď ako černoch!!“ nedal dvakrát núkať a nenadarmo sa o ňom traduje, že je zakladateľom jazzu na strednom Považí. :-)
Július Kazimír zahral najprv svoje novšie pesničky – hosťom pri jednej z nich bol Paľo Kazimír, ktorý svojím štýlom hry na gitaru dodal jej pokojnému priebehu kúsok južanského temperamentu. Čardášová princezná bola zase trošku oživená príjemným hlasom Elenky Kazimírovej, odzneli i spoločné piesne Jula Kazimíra a Ola Lachkého. Zaspomínali si aj na časy, keď sa voľakedajšej cenzúre nepáčil verš vo Štvrtom rozmere: ...štyri sú evanjeliá, štyri má ramená kríž... So spásonosonou myšlienkou vraj vtedy prišiel Dušan Valúch, a tak prepracovanie na štyri má konce tyč bolo bez pripomienok a s nadšením odobrené.
Martin Mašek na rozdiel do svojich spolupútnikov odohral takmer celé svoje vystúpenie sám ako prst, a napriek tomu, že sa predstavil ako nositeľ pesimizmu na koncerty, (názornou ukážkou bola pieseň O zlom konci), jeho troška pridaná do slnovraťáckeho mlyna mala skôr opačný účinok.
Posledné minúty patrili Jednofázovému kvaseniu, tí si pripísali na svoje konto jedno z ďalších vydarených koncertov, z mne neznámych dôvodov však tentokrát Milan Tedla s JFQ nehral, i keď na začiatku podal pomocný slák Pavlovi Malovičovi. Bola to škoda, pretože o Tedlovi možno tvrdiť, že je to naozaj pán huslista a jeho husličky v repertoári JFQ určite nie sú zbytočné.
Nielen Jednofázovému kvaseniu, ale aj Slnovratu ako takému sa podarilo úspešné a vydarené vystúpenie, po prázdninách sa vraj koncerty Slnovratu rozbehnú naplno. Ak budú prebiehať aspoň tak dobre ako tento, je sa na čo tešiť.
kačica
Svoje parádne číslo s husľami a ústnou harmonikou nemohol vynechať Pavel Malovič. Medzi nasledujúcimi piesňami sa objavili aj tangá, paródie na Františka Krištofa Veselého. Pri Malovičovi sa postupne zjavovali hviezdy ako Fedor Frešo – basová gitara, Miloš Janoušek – gitara, Milan Tedla – husle, nezaobišlo sa to ani bez účasti Dušana Valúcha, ktorý pomohol Malovičovi zaspievať tango Hoci, a to skutočne názorne – s ružou medzi zubami. Nechýbal ani Karol Svozil; ten sa po Malovičovej výzve: „Kájo, a teraz buď ako černoch!!“ nedal dvakrát núkať a nenadarmo sa o ňom traduje, že je zakladateľom jazzu na strednom Považí. :-)
Július Kazimír zahral najprv svoje novšie pesničky – hosťom pri jednej z nich bol Paľo Kazimír, ktorý svojím štýlom hry na gitaru dodal jej pokojnému priebehu kúsok južanského temperamentu. Čardášová princezná bola zase trošku oživená príjemným hlasom Elenky Kazimírovej, odzneli i spoločné piesne Jula Kazimíra a Ola Lachkého. Zaspomínali si aj na časy, keď sa voľakedajšej cenzúre nepáčil verš vo Štvrtom rozmere: ...štyri sú evanjeliá, štyri má ramená kríž... So spásonosonou myšlienkou vraj vtedy prišiel Dušan Valúch, a tak prepracovanie na štyri má konce tyč bolo bez pripomienok a s nadšením odobrené.
Martin Mašek na rozdiel do svojich spolupútnikov odohral takmer celé svoje vystúpenie sám ako prst, a napriek tomu, že sa predstavil ako nositeľ pesimizmu na koncerty, (názornou ukážkou bola pieseň O zlom konci), jeho troška pridaná do slnovraťáckeho mlyna mala skôr opačný účinok.
Posledné minúty patrili Jednofázovému kvaseniu, tí si pripísali na svoje konto jedno z ďalších vydarených koncertov, z mne neznámych dôvodov však tentokrát Milan Tedla s JFQ nehral, i keď na začiatku podal pomocný slák Pavlovi Malovičovi. Bola to škoda, pretože o Tedlovi možno tvrdiť, že je to naozaj pán huslista a jeho husličky v repertoári JFQ určite nie sú zbytočné.
Nielen Jednofázovému kvaseniu, ale aj Slnovratu ako takému sa podarilo úspešné a vydarené vystúpenie, po prázdninách sa vraj koncerty Slnovratu rozbehnú naplno. Ak budú prebiehať aspoň tak dobre ako tento, je sa na čo tešiť.
kačica