Reportáž

19. augusta si mali možnosť obyvatelia sídliska Podbreziny v Liptovskom Mikuláši vychutnať niekoľko špičkových folkových a trampských skupín na prehliadke Letokruhy 2001. Prehliadka, ktorá sa uskutočnila pred obchodným domom Delvita, bola pripravená starostlivosťou Liptovského osvetového strediska, mesta Liptovský Mikuláš a domácej hudobnej skupiny Mince vo fontáne.

18. augusta 2001 sa konal v nádhernom meste Kremnica, festival folkovej a trampskej hudby...Príchod do Kremnice mi prudko otvoril oči, lebo staré mestá mám veľmi rada a toto mesto bolo dokonca upravené, čo sa nevidí často. Ááá, už vidíme nápis "festival Kremnická Bašta"...

10. - 12. 2001 prebehla už tradičná Vandermúza, na ktorú sa vždy tešíme. Tak tentoraz sme boli až traja. Vlado, Stanko a moje maličkosť - Rado. Nechcem si sťažovať, len som skromne podotkol. Po príchodu sme boli informovaní o počasí, ktoré panovalo od piatku. Nuž nám sa to nezdálo, pretože sa to začalo vyvíjať sľubne. Ale napriek tomu to tam vyzeralo, ako voľakto podotkol, ako na „Bahnomúze“.

Nemala som v úmysle zastaviť sa v Kremnici. Vďaka pár ľuďom sa mi však v hlave uhniezdil chrobák, a tak už v piatok večer som načúvala klepotu kolies osobáku, ktorý ma vliekol priamo do srdca Slovenska. V sobotu 18. augusta sa tam konal 1. ročník folkového a trampského festivalu Kremnická Bašta a ja som nekonečne rada, že som sa v hodine dvanástej nechala nalákať na tento malý úlet z mojej pôvodnej trasy.

Nedá mi aby som nevyužil tento priestor na ohliadnutie sa za Vandermúzou okom účinkujúceho a tichého pozorovateľa. Musím podotknúť, že sme s Tajf - om absolvovali len sobotu, ale o to intenzívnejšie boli naše pocity.
Už v piatok poobede sme dorazili do nášho ubytovišťa v Považsekj Teplej, aby sme sa uistili, že počasie to bude s tým pršaním myslieť aj na Severozápade vážne. Na večer sme odprevadili "naše" Zvony Bells na vlak aby mohli stihnúť večerné hranie a potom sme len netrpezlivo čakali, kedy sa vrátia. Hneď po ich dorážke do Teplej okolo 23:00 sme sa dozvedeli, že Mostište už nie je a že ostalo iba Blatište. Tak sme plní úzkosti z bahna ulíhali do postelí.

Na Festivale Vandermúza som bol tento rok prvýkrát. V Púchove, hned po vystúpení z rýchliku, som pri jednom ostrovčeku autobusového nástupišťa zbadal pomerne početnú skupinu ľudí s veľkými batohmi a kaki farbou ako dominantnou na ich oblečeniach.Ľahko (alebo Lachko?) som sa dovtípil že cieľ ich cesty bude zhodný s tým mojim a tak som prakticky nemal problém nájsť miesto konania - nádherný prírodný areál malej obce Mostište vzdialenej asi 6 km od Púchova. Keď som sa pokochal atmosférou nastávajúcich troch dní, počas ktorých som mal aspoň podľa programu počuť jednu z najreprezentatívnejších vzoriek slovenskej, najmä folkovej a trampskej muziky, začal som sa nie pekne tváriť na kvapky dažďa, ktoré s čoraz väčšou intenzitou robili z trávnatého povrchu blatový a znemožňovali mi tak pohyb (o stavbe stanu nehovoriac) bez toho, aby som sa nezašpinil. Počasie sa však na ďalšie dva dni rozhodlo zmúdrieť, a tak sa žiadna folková variácia na festival Pohoda nekonala. Ale poďme k muzike.

Tak sme boli na Strunobraní 2001 v Banskej Štiavnici. Priebeh bol veľmi zaujímavý. V piatok, keď sme prišli do Štiavnice, pršalo, ako aj každý rok. Podujatie malo začať o 15.

Už zopár rokov sa uprostred júla koná dnes už dovolím si tvrdiť dobre známy festival Strunobranie. Nebolo tomu inak ani tento rok. Ja som sa opäť prihlásil do súťaže ako jeden z účinkujúcich (samozrejme spolu s Máriou Horňákovou, s ktorou to ťaháme spolu spevácky už od môjho vstupu na hudobnú scénu). Absolvovali sme krajské výberové kolo v Spišskej Novej Vsi a keďže nás porota vybrala aj do finálovej časti konajúcej sa v Banskej Štiavnici, tešili sme sa o to viac. Bola to pre nás aj príležitosť znovu sa ukázať na slovenskej folkovej scéne po viac ako dvoch rokoch, počas ktorých som spoznával zámorské krajiny.

Pramene 2001. 14. 7. 2001 – Na tento deň sme sa už dlhšie tešili. Skupina Jasoň z kúpeľnej obce Sklené Teplice, nás pozvala na krst prvého CD. Nechceli sme prísť len tak, a preto sme si rozdelili úlohy. Ja som urobil pre Jasoň krátku pesničku.

Hudobný festival Zahrada sa pomaly prispôsobuje typizovanému českému konzumentovi folku. To nie je kritika, to je konštatovanie faktu.