Príspevok na osobný blog
Život ide ďalej, povie sa vždy keď príde smrť
s bezočivým úškľabkom sa prevliekla popod dvere nemocničnej izby. Ani sa príliš nerozhliadala, išla na istotu. Vôbec jej neprekážalo, že som jej budúcu obeť práve držal za ruku. Ani rozprávka v telke neodvrátila jej pozornosť od toho strašného odhodlania. Nechala ma prejsť pár krokov ku dverám, naklonila sa nad holohlavé dievčatko v umelom spánku a... vzala si ju. Nevidel som jej do očí, necítil som ani, že tu vôbec je.
