Prečo je Klepáč práve folkový?

Pod pojem „folk“ zahŕňam muziku, ktorá nie je presne vymedziteľná, ale sám pre seba si ju charakterizujem takto: Pesničky, ktoré obvykle píšu a hrajú amatéri. Vymysleli a začali ich hrať niekde pri vode či pri ohni, doma v obývačke, či v klube alebo krčme a to na nástroji, ktorý bol poruke – obvykle gitara. Folk je preto postavený na akustických nástrojoch. Obsah pesničiek je takisto amatérsky – občas priamočiary, inokedy kostrbatý, romantický, humorný, kadejaký. Vždy má však čosi spoločné so životom muzikanta a napokon aj so životom tých, čo ho počúvajú. Vo folkových pesničkách sa nachádzam. Od folklóru sa folk líši tým, že jeho autori sú obvykle známi, hoci sám hrám viacero folkových pesničiek, o ktorých netuším kto ich napísal.

Nech mi odborníci odpustia, ale ja pod folk zahŕňam:

Klasických folkových pesničkárskych sólistov typu Zdeňka Mertu, niekdajšieho Boba Dylana,  Ivana Hoffmana, Petra Janků, ale aj Jaroslava Velinského, známeho skôr pod prezývkou Kapitán Kid.

Viacčlenné telesá, ktoré vo svojej zemepisnej polohe pôsobili či pôsobia folkovo. Do môjho folkového vreca patrí Spirituál Kvintet takisto ako Hop Trop, Jasoň aj Poutníci, Marien, Simon a Garfunkel, Pohoda aj Brontosauři, dokonca aj Rangers a Greenhorns.

Takisto k mojim folkáčom radím aj Spod Budína, Vlastu Redla a občas z folkáčstva podozrievam aj Janu Kirschner.

Všetko to, čo si s kamarátmi muzikantmi, ktorých je, bohužiaľ, čoraz menej, aj nemuzikantmi vieme zahrať tak , že sa to podobá na originál, je, alebo by aspoň mohol byť, v tomto mojom videní folk. Kľudne síce siahame kradmou rukou aj po Eláne, Olympiku či Moduse, na ktorých sme mnohí vyrástli, ale podobnosť originálu býva pri folkovom  prevedení popíku čiste náhodná.

Folkovej muziky u nás ubúda. Čoraz menej nových pesničiek sa zaobíde bez podpory digitálnych generátorov zvukov či rytmov. Čoraz menej kapiel môže kdekoľvek rozbaliť nástroje a zahrať pre radosť všetko prítomných. Takisto čoraz menej kapiel to robí.

Počuť hrať niekoho na gitare vo vlaku, v parku či v kempe, bolo toť nedávno úplne bežné, dnes je to výnimka, zato zo všetkých strán nás bezohľadne atakuje „duc-duc“.

Som stará konzerva. Nemienim sa prispôsobovať novým trendom len preto, že sú nové. Nemienim odhadzovať ľudí, veci ani muziku len preto, že majú svoje roky. Folková muzika ma sprevádza od detstva a väčšinu toho, čo považujem za dôležité, je v tých pesničkách. Teším sa z každého mladého folkáča, ktorému nevadí, že toto nie je najkratšia cesta ku sláve aj z každej novej pesničky, v ktorej nájdem kúsok svojho folkového sveta.

Preto s kamarátmi robíme Klepáč. Pozvanie prijali naši obľúbení folkoví muzikanti, ktorí vedia a chcú zahrať ostatným pre radosť. Radosť tých, čo počúvajú, či spievajú s nami, je odmena pre muzikantov aj pre nás ostatných, čo to v pozadí odmakáme.