Čo si myslíte o situácii okolo časopisu CFT?

K nepríjemnej udalosti sa vraciame aj tento týždeň, tentokrát v podobe ankety. Možno si ešte spomínate ako sme oslovili pár známych ľudí v súvislosti so vznikom CFT. Kontaktovali sme ich aj tentoraz. Síce sa nám nepodarilo získať odpoveď od všetkých, ale tie, ktoré nám prišli, vám ponúkame v tomto článku.Pýtali sme sa nasledovné otázky (i keď sa ich nie všetci držali, to ale samozrejme neprekáža):
1: Čítali ste časopis CFT? Ak áno, ako sa vám pozdával? Ak nie, prečo?
2: Čo si myslíte, že je hlavným dôvodom jeho zániku?
3: Pripojte ľubovoľnú poznámku k tejto situácii.

Michal Jupp Konečný, šéfredaktor Folk&Country:
1. Bohužel jsem ho četl minimálně, většinou, když mi ho půjčili kamarádi ze Slovenska. S redakcí jsme navázali kontakty až letos na jaře a začali jsme si vyměňovat inzerci. Jako šéfredaktorovi časopisu stejného typu mi nepřísluší CFT hodnotit.
2. a)Především malý slovenský "trh". Myslím, že situace je srovnatelná se situací v Česku, akorát tu máme delší tradici a dvojnásobek potencionálních čtenářů.
b)I když na Slovensku - stejně jako v Česku - roste počet festivalů (a u vás zatím snad i jejich návštěvnost), nejsou návštěvníci koncertů a festivalů stejná množina jako čtenáři časopisu. Těch druhých, tedy těch, kteří se o muziku zajímají víc a taky se o ni chtějí něco dozvědět, je podstatně méně. A v době, kdy je většina informaci také na internetu, mnoho lidi bude za tištěnou informaci utrácet jen tehdy, když bude špičková.

Dušan Franců, líder folkovej skupiny Rolničky
Na Slovensku nemá kto písať, okrem samých muzikantov. Časopis stojí veľa peňazí. Ani české F&C nefunguje ako zisková záležitosť. Majú, našťastie, veľkých sponzorov, ktorí im zaplatia kompletné náklady na výrobu celých čísiel, inak by neprežili. Okrem toho je to hlásna trúba Juppovej agentúry, ktorá podporuje jeho veľké festivaly, ktorým sa celkom dobre darí. Aj CFT už skĺzlo k masívnej a neproporcionálnej podpore Country Lodenice, čo možno nie je to najlepšie, ale z hľadiska existencie festivalu aj časopisu je to pochopiteľné. To, že na našej čiste amatérskej scéne nie je veľmi o čom písať, je tiež fakt, napokon vieš sám, že ani plniť Folk.sk nie je lahké (resp. lachké). No, co už, naša scéna proste ešte nedorástla na tlačené periodikum. Dnes je situácia taká, že internet je lacný a tlač je drahá. Internet je štandard, tlač je prepych. Až si svojou muzikou "zarobíme" na tlačené periodikum, budeme ho mať. Neviem, či sa niekedy podarí vydávať časopis o CFT muzike, ktorý by nepotreboval reklamné kampane, prípadne holé baby na titulných stránkach, z ktorých žijú iné časopisy. Chce to veľa propagácie, veľa roboty pri výchove deciek k odolnosti proti "duc-duc" rozhlasovému smogu atď. Navyše na Slovensku nemáme novinárov, ktorí by sa tejto muzike zodpovedne venovali a písali o nej. Píšu obvykle iba muzikanti. Pre malú časť z nich je to prostriedok na osobnú exhibíciu, další sa zase držia späť, pretože si to, celkom logicky, nechcú rozhádzať s kolegami a najmä nikto tu nemá taký prehľad, aby sa mohol stať na tomto poli autoritou. Nikto z výkonných muzikantov nemôže mať potrebný nadhľad. Je mi ľúto, že CFT dopadlo zle. Piešťancom aj tak patrí môj obdiv, že to aspoň skúsili. Napokon boli to ich prachy a je ich svätým právom spraviť si za ne taký časopis, aký chcú mať. Ja sa nikdy na až taký úctyhodný čin nezmôžem, aj keď podobné partizánske činy milujem. Takisto je mi ľúto, že napriek tomu, že si viem predstaviť dôvody, na ktorých to zakapalo, nepoznám recept, ako to robiť v tomto období úspešne.

Rado Radiar Tiňo, pesničkár, líder skupiny Aspol, redaktor Folk.sk
1. Nielen že som ho čítal, ale som doň aj písal. Ako sa mi pozdával? Hmm... Upozorňoval som z času na čas na nedostatky, ale to robili všetci členovia redakcie. Na začiatku, a vlastne až do minuloročnej jesene, som bol spokojný s napredovaním časopisu a postupným zvyšovaním jeho úrovne. Nikto nie je dokonalý, a tak ani od časopisu, ktorý tvorili zanietenci s minimálnymi skúsenosťami z novinárčiny, nemohol nikto očakávať, že sa stane hneď najpredávanejším, najobsažnejším a najlepším hudobným časopisom, ktorý sa dá u nás kúpiť. Čo sa mi nepáčilo? Systém, akým fungovala príprava každého čísla. Na redakčných radách sa nediskutovalo o článkoch pripravených na publikovanie, ale preberali sa veci typu kto kam pôjde a akú reportáž napíše, profil ktorej skupiny sa objaví, ktorá spomedzi slovenských pesničkárok je najlepšia atď. Takýmto spôsobom nebolo možné priamo pozitívne pôsobiť na úroveň jednotlivých článkov a celých vydávaných čísel.
2. Hlavným dôvodom zániku (pozastavenia vydávania) časopisu je rozhodnutie vydávateľa o tomto kroku. Príčiny tohto rozhodnutia možno hľadať hlavne v nízkej predajnosti časopisu a teda v neekonomickosti jeho vydávania. Tá bola spôsobená napríklad úzkym okruhom potenciálnych čitateľov, nedostatočne zvládnutým marketingom a priznajme si, aj nie príliš vysokou úrovňou väčšiny článkov (sypem si popol na hlavu). Niekoľko dobre mienených krokov tiež nepadlo na úrodnú pôdu a malo skôr negatívny efekt. Ako príklad spomeniem pribalenie CD nemenovaného tabakového a tlačového magnáta a jeho veľká propagácia na stránkach časopisu. Viem, že toto spôsobilo hlavne medzi hudobníkmi dosť veľké rozčarovanie.
3. Mal som CFT rád a je škoda, že bolo pozastavené jeho ďalšie vydávanie. Na to, aby raz mohol tento časopis ako vták Fénix vstať z popola, bude potrebné urobiť hĺbkovú analýzu príčin jeho neúspechu na trhu. Sebakritické pohľady niektorých členov redakcie na svoju prácu v redakcii a prístup k ľuďom by tiež mohli v budúcnosti v mnohom napomôcť.

zostavil 5jar