Drevo na výrobu gitár /3./

Acacia koa

Koa je obzvlášť pekné drevo keď sa objaví vo forme žíhaného vzoru. Získať sa dá iba ako povrchová vrstva lamiel na vrchných doskách gitár.

Jej skutočné meno je „Africká limba“. Čierna korina poskytuje stredne ťažké drevo, no občas sa dajú nájsť ja ľahšie kusy. Farba tónu je veľmi podobná mahagónu. Za priaznivých podmienok môže poskytnúť drevo krásnej olivovej farby s čiernymi prúžkami. Toto drevo je ako stvorené pre stavbu basových gitár. Olejové nátery vyzerajú na tomto dreve veľmi dobre.

Aj táto korina má stredne ťažké drevo s podobnými hudobnými vlastnosťami ako jej čierna sestra. Farba tohto dreva sa pohybuje od svetložltej po zelenú a natretá do žlta zafarbenými priehľadnými olejovými nátermi vyzerá skutočne dobre. Aj toto drevo je výbornou voľbou pre stavbu basových gitár.

Toto drevo býva importované z Austrálie. Je to stredne ťažké drevo, ktorého štruktúra môže pozostávať z plôch (od veľmi malých až po veľmi veľké), ktoré vytvárajú jeho typický hadovitý vzhľad. Lacewood vyzerá veľmi dobre vo forme zrkadlovo zložených lamiel, ale nie je zriedkavosťou ani vo forme masívnych dosák. Tón tohot dreva je podobný tónu jelše, dobre známemu z originálnych elektrických gitár značky Fender Stratocaster.

Je to drevo jasnej žiarivej oranžovej farby, ktorá časom vplyvom oxidačných procesov prechádza do teplých hnedých odtieňov. Na dotyk pôsobí „voskovo“ a má otvorenú štruktúru podobne ako palisander. Tónovo je tomuto drevu najbližší javor. Je to veľmi stabilné drevo, ktoré nepotrebuje žiadne povrchové nátery.

Toto drevo sa vyznačuje čiernymi a čokoládovo-hnedými prúžkami. Zvyčajne sa dodáva narezané tak, aby poskytovalo drevo s priamou štruktúrou, podobne ako Zebrawood, avšak čierne. Dostupné je len ako vrchná vrstva lamiel používaných na vrchných doskách gitár.

Je to ďalší ťažký druh dreva s veľmi otvorenou štruktúrou. Má osobitý vzhľad so svetlými a tmavohnedými prúžkami. Najčastejšie sa používa ako vrchná vrstva laminovaných „topov“. Tón tohto dreva je veľmi podobný tónu tvrdého javora.

Je to juhoamerický druh dreva, ktorý je možné nájsť aj pod označeniami ako Mora, Pracuuba, Morabukea a Alcornoque. Vo všeobecnosti sa toto drevo dá popísať ako material veľmi podobný mahagónu, ktorý je však lacnejší a má nižšiu kvalitu. Dreňové drevo (jadro) „Nato“ môže byť žltkasto-červeno-hnedej farby, načervenalo hnedé alebo tmavočervené so svetlými prúžkami. Beľové drevo má hrúbku 5 až 15 cm, farba sa môže pohybovať od zreteľne nažltlej až po svetlo hnedú. Textúra je celkom rovnomerná, častejšia je však hrubozrná. Vo všeobecnosti možno povedať, že drevo nie je práve najťažšie a najtvrdšie, čo by niektorých mohlo na prvý pohľad odradiť od kúpy takéhoto nástroja. Ak si však uvedomíme pomer jeho kvality a ceny, razom sa stáva veľmi vhodným kandidátom pre výrobu nástrojov strednej triedy.

Tento africký druh dreva sa objavuje aj pod ďalšími názvami ako napr. Muninga, mninga, ambila, mukwa, kiaat, kajat, kajatenhout, mutete, mtumbati, bloodwood, Angolský padauk, Africký hnedý padauk atď. V Afrike je toto drevo veľmi cenené a používa sa na výrobu exkluzívneho nábytku, jácht, umeleckých diel a samozrejme hudobných nástrojov. Je to stabilné, trvanlivé a veľmi atraktívne drevo, ktorého farebný rozsah sa pohybuje od bledohnedej, cez zlato a tmavohnedú, tehlovočervenú až po fialovočervenú s tmavočervenými pruhmi. Toto drevo veľmi často vytvára nádherné vzory, ktoré pekne vyniknú hlavne v úprave zrkadlovo spojených lamiel, ale aj masívnych dosiek. Hmotnosť tohto dreva a teda aj jeho tónové vlastnosti závisia od lokality výskytu a pokrývajú takmer celý rozsah tvrdosti a hmotnosti driev.