Možnosti pre každého

„Máte krásny hlas. Človek by sa hneď do vás zamiloval!“ zaštebotala mi čerstvá majiteľka môjho CD. Ostal som stáť v pomykove, toto nepočúvam často. Teda vlastne..., výraz krásny hlas použila jedna fešanda aj nedávno po našom koncerte. Dovetok o možnosti rýchlo sa zamilovať vynechala. Čo je dobre, lebo som frajerke sľúbil, že budem dobrý chlapec, takže tento druh informácií je pre mňa takpovediac zbytočný. Iba čo ma rozptyľuje na ceste k zaslúženému odpočinku v sedačke z mäkkého nebeského obláčika - miesta vyhradeného pre napravených hriešnikov.

No teda, vždy som si myslel, že mám otrasný hlas, čo je aj objektívna pravda, potvrdená pre zmenu inými poslucháčmi. Napokon, počujem to sám. Zastretý, nevýrazný, zahuhňaný bas, navyše v smiešnom rozsahu 2 a pol oktávy. Takže to, kedy spievam vysoko a kedy nízko, viem len ja, ostatní ten rozdiel neregistrujú. Už dlhé roky sa pýtam: „Prečo mi len Pánboh dal schopnosť hrať na gitare i skladať pesničky, ale hlas už nie? O čo je taký Damien Rice lepší, keď on dostal všetko?“

Z hlasom neurobíte nič. Nedá sa vymeniť ako nástroj alebo struny, musíte navždy používať len to, čo máte. Teda nemusíte, ale keď vaše spevácke ambície majú navrch nad vašou súdnosťou, nemáte inú možnosť. Aj môj otec mi vždy hovorieval: „Ty nespievaj. Skladaj si pesničky, keď ťa to baví, ale nespievaj.“ – „A ty pre zmenu nepíš básne. Čítaj si ich, ale nepíš.“ kontroval som mu zlomyseľne. Ale nikdy sme nepočúvli jeden druhého.

A to je dobre. Pretože tento svet je zoštelovaný tak, že nech robíte čokoľvek a akokoľvek, vždy sa nájde niekto, kto je ochotný vás počúvať. Niekto, kto váš skapatý hlas označí za – krásny. Pokúšajúc vaše dobré predsavzatia.