Drotária 2005

Nie je tomu tak dávno, čo som sa prvykrát dopočul o prípravách nového festivalu s názvom Drotária 2005, ktorý sa mal uskutočniť na Kysuciach v Turzovke. Ako folkového nadšenca ma táto správa samozrejme potešila, no ako niekoľkoročného pozorovateľa tejto scény na Slovensku som ju bral s rezervou. Ako čas plynul, postupne sa mi info o festivale dostávalo hlbšie a hlbšie do priečinkov mojej pamäti a nebyť toho, že by mi Janko Kulich dva týždne pred začiatkom festivalu zavolal a pozval ma do poroty, bol by som naň možno aj celkom zabudol. Našťastie, osud ma zavial správnym smerom.

Na kysuciach som bol vlastne prvykrát. Hneď sa mi zapáčili zalesnené kopce, ktorými je tento kraj posiaty a rozťahané dedinky s peknými drevenými domčekmi. Radosť pozrieť. Trochu času nám zabralo nájdenie správnej cesty, ale po dvoch opýtaniach sme stáli pred bránou do amfiteátru. Prišiel som práve včas, lebo akurát začínala súťažná časť festivalu, na ktorej som sa mal zúčastniť ako porotca. Medzinárodná odborná porota bola zložená zo zástupcov všetkých zúčastnených hudobných žánrov:

• 1.Ľubo Puky Wágner - predseda
• 2.Miloš Janoušek
• 3.Rado Radiar Tiňo
• 4.Štefan Lucky Lukáč (CZ)
• 5.Jerzy Bourbon Batko (PL)
  
  

   

  Moderátorskú taktovku dostali do ruky Janko Kulich spolu s Jozefom „Mlokom“ Grimom (CZ). Skupiny mali k dispozícii priestor na prezentáciu troch súťažných piesní a moderátori sa starali o to, aby sa v tejto časti nehrali žiadne prídavky.
  Ako prví vystúpili Náhodní pocestní, ktorých prišiel po čase podporiť z Anglicka aj niekdajší zakladajúci člen skupiny „Strakuš“. Spočiatku ich vystúpenie pôsobilo trochu rozhárane, od polovice prvej piesne však nasadli na jednu vlnovú dĺžku a hrali tak dobre, ako sme u nich zvyknutí. Záverečná pieseň ich vystúpenia s názvom „Buď svetlo“ dala znalcom slovenského folku najavo, že skupina sa aj naďalej autorsky činí a na rozdiel od mnohých iných, tvorí stále nové hodnotné piesne. Ak sa ma takto dobre začínať súťaž, teším sa na jej ďalší priebeh.
  Druhý súťažný blok patril bratislavskej bluegrassovej skupine BG Time, ktorej sa chcem poďakovať za odvoz z Bratislavy. Ich vystúpenie obsahovalo dve spievané piesne, ktorých autorom je Tomáš Peško. Ten je zároveň banjistom skupiny a pre mňa osobne aj najvýraznejším inštrumentalistom spomedzi všetkých slovákov, ktorí sa odprezentovali v súťaži. Posledná pieseň, ako je u väčšiny BG kapiel dobrým zvykom, bol inštrumentálny tradicionál, v ktorom kapela ukázala inštrumetálne kvality jednotlivých hudobníkov. Aj keď nie som znalcom a fanatikom bluegrassu, ich vystúpenie zhrniem v jednom slove ako príjemné.
  Po folku a bluegrasse prišlo na rad aj slovenské country v podaní michalovskej skupiny Country Beat 3+1. Celé súťažné vystúpenie tejto skupiny sa nieslo v jednej rovine bez akýchkoľvek výraznejších či už rušivých, alebo naopak zaujímavých momentov.
  Súťaž mala medzinárodný rozmer jednak v zložení poroty, ale aj čo sa týka súťažiacich skupín. Česká skupina Ptačoroko je zaujímavá tým, že je zložená výhradne z členov jednej rodiny. Štyria mladíci a ich otec hrali bluegrass, ktorým presvedčili hlavne dievčenskú časť publika. Vokál v ich prvej piesni Bájný ostrov mi znel trochu falošne a nástup do poslednej súťažnej piesne bol rytmicky rozkmitaný. Čo sa týka textov, nenašiel som tam nič nezvyčajné, čo by ma zaujalo na prvý počuv.
  Čeština sa niesla pódiom aj v súťažnom vystúpení skupiny Goodwill, ako inak, tiež bluegrassovej. Skupina odohrala dva tradicionály a jednu pomalšiu autorskú pieseň s názvom Declaration of love. Z vystúpenia skupiny musím vyzdvihnúť hlavne skvelého banjistu Michala Wawrzyczka, ktorý nakoniec získal aj cenu Best Player od Music Clubu Tequila Karviná.
  Čo by to bol za festival, kde by sa neobjavili bratislavčania PHB? Pathetic Hypermarket Band odohral vystúpenie s trochu rozpačitým začiatkom, ktorý zrejme vyplýval z nedorozumenia okolo počtu odohraných skladieb. V skupine sa predstavila nová akordeonistka Soňa a basgitarista Stano, ktorí nahradili odijdivšiu (dobré slovo, však?) Katku Žilovú. Bolo to cítiť trochu na neistých vokáloch, po inštrumentálnej stránke však nebolo badať takmer žiadnu zmenu.
  Košická skupina Divozel ma príjemne prekvapila už minulý rok a na ich vystúpenie som bol zvedavý. Priezračný hlas speváčky Lucie Šteučekovej aj tentokrát dobre korešpondoval s vokálmi v piesni Kabaret, bol pekne podporený aranžmánmi v piesňach Hraju ti valčík a Od nikud nikam. Skupina ma presvedčila, že vie namiešať pesničky s dobrým rytmom, netradičnými aranžmánmi, je schopná skombinovať balkánsku s cigánsku melodiku s folkom a popri tom všetkom to vie podať aj dostatočne presvedčivo a uvoľnene. Škoda len, že východniari spievajú po česky. Dôvod je zrejmý, autor piesní je totiž rodeným čechom.
  Ďalšia česká skupina Kajkery ukázala slovákom, ako sa hrá folkrock. Na ich vystúpení sa dá pozitívne zhodnotiť takmer každý aspekt. Hrali s chuťou, inštrumentálne na vysokej úrovni, podporení dobrou rytmikou a vedení talentovaným spevákom s hutným zamatovým hlasom. Skupina bola pre mňa osobne mojim súkromným objavom festivalu.
  Nespomínal som ešte žiadného pesničkára. Práve teraz je na to čas. Do súťaže sa prihlásil Imrich Bajnóci známy pod prezývkou Slimák. Ten dokázal zmesou svojich vtipných piesní pobaviť publikum tak dobre, že to sa rozhodlo zahlasovať za neho a udeliť mu Divácku cenu.
  Záhorácka skupina ZA sa na festivaloch objavila tiež len nedávno a už čo-to aj povyhrávala. Ich pesničky dávajú tušiť, na akých kapelách bola skupina odchovaná. Nie je to však na škodu, ich „nezmarovky“ sa mi vcelku páčili. Musím však pripomenúť, že je to ďalšia slovenská skupina, ktorá spieva po česky.
  Holdon poznám už dlhšie a sledujem kam sa uberá ich vývoj. Na súťaženie zvolili zmes rytmicky sviežich piesní. Ich vystúpenie však bolo od začiatku poznačené nervozitou prameniacou z rozladenia gitár, ku ktorému došlo vďaka presunu z teplého stanu na chladnejšie pódium. Škoda, už som ich videl hrať aj presvedčivejšie. Snáď sa to podarí nabudúce.
  Súťažnú časť festivalu zakončili českí Křeni. Ich bluegrassové vystúpenie bolo podľa môjho názoru zvládnuté najprofesionálnejšie spomedzi všetkých zúčastnených kapiel. Skupina je to pomerne mladá, no všetci jej členovia ukázali, že vedia hrať na vysokej úrovni. Za zamyslenie by stálo v ich prípade viac využívať spevácky potenciál. Vokály sa v bluegrasse dajú veľmi dobre využiť.

  A ako to nakoniec dopadlo? Porota sa demokratickým hlasovaním zhodla na troch najlepších skupinách festivalu.O drotársku krošňu 2005:

• 1. miesto, pravú drotársku krošňu za 1. miesto, finančnú odmenu 5.000.- Sk, pozvanie na festival Karvinský totem 2005 spojené s finančnou odmenou 5.000.- Kč od magistrátu mesta Karviná získali Náhodní pocestní (Martin-Vrútky - SK)
• 2. miesto, malú drotársku krošňu za 2.miesto a finančnú odmenu 3.000.- Sk, získali Křeni(Karviná - CZ)
• 3. miesto, malú drotársku krošňu za 3. miesto, finančnú odmenu 1.000.- Sk, získal Divozel (Košice - SK)
  

   

  Na záver mi už nezostáva nič iné, než dodať, že festival napriek svojmu prvému ročníku bol zorganizovaný dobre. Svedčí o tom množstvo kvalitných účinkujúcich (42), veľké množstvo návštevníkov počas obidvoch večerov, dostatočný priestor na kempovanie, dostatok sociálnych zariadení , dobré jedlo, prehľadne spracovaný festivalový bulletin atď. Prístup organizátorov voči všetkým účastníkom festivalu bol ústretový a pokiaľ mám správne informácie, nevyskytli sa žiadne konflikty. Do budúcnosti zostáva vylepšiť už len niekoľko detailov, ako napríklad viditeľné označenie prístupovej cesty k amfiteátru, ktoré určite chýbalo nejednému účinkujúcemu, ktorý bol v týchto končinách prvýkrát.

  Radiar