Nachádzate sa tuLodenica 2013 v dlhšej skratke

Lodenica 2013 v dlhšej skratke


Radiar 02 september 2013

Slavek Janousek, Samson Lenk, Lubos Vondrak a Lada ZidkaLodenica 2013 je už dva dni za nami, tak mi dovoľte ešte za čerstva zbilancovať dianie hlavne na jej Komornej scéne, ktorú som mal na starosti. Jubilejný 15. ročník festivalu dostal darček v podobe festivalovej hymny z dielne Romana Horkého a skupiny Pozdní sběr (môžete si ju vypočuť na priloženom videu), ktorá znela zo všetkých kútov festivalu a prispievala tak jeho nevšednej, až takmer rodinnej pohode. 15 ročná história sa v našich končinách len tak nevidí a preto boli očakávania právom vysoké. Agentúra Duna zorganizovala tento festival pod svojou hlavičkou už po tretíkrát a rád konštatujem, že každý rok došlo k postupnému zvýšeniu jeho úrovne, čo sa nakoniec tento rok prejavilo rekordnou návštevnosťou v podobe 25 tisíc ľudí. K tomu samozrejme nemalou mierou prispelo takmer ideálne festivalové počasie, ktoré organizátori objednali a aj ho v správnej kvalite dostali. Ústredným motívom tohto ročníka bolo uctenie si pamiatky Michala Tučného, ktorý je mnohými dodnes právom považovaný za najväčšiu hviezdu česko-slovenskej country scény.
Poďme však na Komornú scénu a jej priebeh. Každoročne sa na nej predstavia nové tváre a nebolo tomu inak ani tentokrát. Zmenou oproti minulému roku bolo jej umiestnenie opäť do veľkokapacitného stanu, ktorý sa dobre osvedčil počas uplynulých sezón. Minuloročný pokus o jej umiestnenie v reštaurácii Pltník nachádzajúcej sa pri vstupnej bráne do areálu piešťanského kempu sa nestretol s veľmi priaznivým ohlasom ani u vystupujúcich umelcov, ani u publika. Umiestnenie Komornej scény naspäť tam, kde vznikla a kam už 7 rokov patrí bolo jednoznačne zhodnotené ako pozitívny počin.

Úvod festivalu patril mladej pesničkárke Mirke Miškechovej, ktorá so sebou priviedla charizmatického saxofonistu Tomáša Slováka. Obaja svojim výkonom a hlavne bezprostrednosťou dokázali zaujať publikum, ktoré zvyčajne nebýva počas úvodných hodín festivalu ideálne nastavené na vnímanie folkových textov. Konštatujem, že Mirke sa premiéra vydarila na jednotku. Ako druhý v poradí mal vystúpiť pesničkár Ľubo Štovčík alias Dvaktvar, známy aj ako organizátor Folkového vítania leta v Lubine. Lubo StovcikĽubo je však známy svojou roztržitosťou, ktorá samozrejme spôsobila, že si pomýlil štvrtok so sobotou a tak musel zaňho v programe zaskočiť Ivo HAD Weiss, ktorý mal tento rok na starosti aj moderátorský mikrofón. Had je skvelým rozprávačom a zabávačom a prítomné publikum aj tentokrát pobavil humornou a satirickou časťou svojej tvorby. Po ňom už na pódium vystúpil meškajúci Ľubo Štovčík, ktorý bol druhým debutantom na Komornej scéne. Jeho tvorbu je možné charakterizovať ako hlboko-myšlienkový úprimný zemitý folk hojne využívajúci poéziu inšpirovanú životom na kopaniciach. Ľubo je zaujímavým a vskutku originálnym pesničkárom s čitateľným rukopisom, ktorému človek rád uverí.
Oproti Ľubovi, pesničkár Peter Piatko patrí medzi stabilných a osvedčených zástupcov slovenského pesničkarstva na tejto scéne. Peter sa po dlhšej koncertnej pauze rozhodol opäť postaviť na pódium a za svoj comeback si vybral práve Komornú scénu. So sebou si priviedol šikovného bubeníka a perkusionistu Martina Richtarčíka, ktorý významným spôsobom zvyšuje úroveň už aj tak vysoko kvalitnej Petrovej produkcie. Zahrali spolu prierez Petrovou tvorbou,no v recitáli sa tuším mihli aj štyri novinky, čo by mohlo byť prísľubom pomaly sa blížiaceho nového albumu. Skupina Gailard bola vo štvrtkovom programe popri pesničkároch jedinou vystupujúcou skupinou. Prítomnému už celkom slušne početnému publiku predviedli svoj renesančný folk, ktorý bol hojne popretkávaný príbehmi zo stredovekých hradov a templárskych výprav. Svojim hudobným prejavom a tiež dobovými kostýmami dokázali vytvoriť atmosféru, ku ktorej sa žiadala už len holba vína a pečený byvol, aby to bolo dokonalé. Peter JankuPosledným vystupujúcim, uvedeným v programe bol pesničkár Peter Janků, ktorému som pomohol vyhrávkami na elektrickej gitare a občasným vokálom. Peter ma pred časom oslovil s tým, či by sme to neskúsili na Lodenici takto zahrať a v podstate priblížiť sa trochu aranžmánom a zvuku z jeho posledného albumu 20 rokov čakania, ktorý vyšiel začiatkom tohto roka. Odohrali sme spolu set s dvoma prídavkami a zožali zaň vcelku pozitívne ohlasy. Spolupráca do budúcnosti teda nie je vylúčená, skôr naopak.

Slavek Janousek a KefoProgram druhého dňa na Komornej scéne začal netradične na open air scéne Lodenička, ktorá hudobne žila už od 9:00. V čase od 11:00-12:00 jej pódium patrilo tzv. Folkovej trilógii, teda pesničkárom Petrovi Janků, Petrovi Kefovi Šrankovi a Slávkovi Janouškovi. Cieľom tohto happeningu bolo ukázať, aké rôzny formy môže mať folková a pesničkárska tvorba a zároveň navnadiť ľudí na účasť na textárskej dielni, pretože text je nosným prvkom vo folku. Pripomeniem, že s Petrom Janků som opäť vystúpil aj ja (Radiar) a pomohol som mu elektrickou gitarou v 5 piesňach. Kefo vytiahol z batôžka osvedčené humorné piesne pre malé aj veľké deti, ktoré zožali u publika veľký ohlas a inak tomu nebolo ani v prípade Slávka Janouška, ktorý je považovaný za skvelého pesničkára hádam od dôb, keď pesničkárstvo uzrelo svetlo sveta. Po tomto programe už nič nebránilo tomu, aby na Komornej scéne mohla odštartovať textárska dielňa, ktorá z roka na rok láka viac a viac ľudí. Tentokrát sa tam stretla dosť kreatívna skupina, ktorá dokázala ani nie za hodinu a pol vyprodukovať dostatok zaujímavého materiálu, ktorý bolo možné a potrebné neskôr aj patrične odprezentovať.
Janko MajercikKoncertovanie na Komornej scéne v piatok odpálil vynikajúci pesničkár z Východnej Janko Majerčík, ktorého renomé predurčuje na vystupovanie v nočných hodinách, no jeho pracovné povinnosti mu umožnili vystúpiť iba na začiatku programu. Nakoniec však táto zhoda okolností nebola na škodu, lebo Janko dokázal do stanu Komornej scény pritiahnuť niekoľko desiatok pozorných poslucháčov, z ktorých tam už neskôr väčšina aj zostala. ˇ
Ďalším z debutantov na Komornej scéne aj na Lodenici ako takej bola bratislavská skupina Červený bicykel, o ktorej sa agentúry v minulosti veľmi nezmieňovali. Skupina odohrala tesne popoludní jeden blok na Lodenička scéne ( tam ešte s kompletnou bicou sadou a elektrickými gitarami), no na Komornú scénu si priniesli akustické nástroje a urobili veľmi dobre. Z bigbítovejšej polohy sa mimovoľne presunuli do priezračných vôd folkovo-bluesovej riavy, ktorá ich spolu s publikom nezadržateľne niesla ich veľmi vydareným koncertom. Táto skupina bola pre mňa osobne veľmi príjemným prekvapením, ktoré na Lodenici ešte určite stretneme.
Misa LeichtStálicou na Komornej scéne je aj český moderátor, showman, spevák, gitarista a správny chlap, Míša Leicht (líder skupiny COP). Aj keď to ešte týždeň pred Lodenicou vyzeralo s jeho účasťou všelijako, nakoniec to vesmír zariadil tak, že Míša docestoval, odmoderoval a zahral tak, ako je u neho dobrým zvykom a navyše dokázal do stanu Komornej scény znova prilákať svoje verné publikum, ktoré ho miluje pre jeho bezprostrednosť, humor a hudobné nadanie.
BuviSkupina Bůhví (pozorný čitateľ správne postrehol, že tiež pochádza z ČR) sa tento rok stala víťazom súťaže O houpacího koně (vrámci festivalu Okolo Třeboně) a týmto si nepriamo vybojovala účasť na Lodenici. Osobne som túto partiu zatiaľ nepoznal, no z dostupných zdrojov som sa dozvedel, že je to partia z Prahy, ktorá sa ako skupina tento rok dožila dospelosti (hrajú spolu už 18 rokov), čo sa pozitívne prejavuje na ich hre. Skupina nemusí nič nikomu dokazovať, no jej sympatický vokálny prejav podporený výbornými inštrumentálnymi výkonmi a citom pre aranžmány je radí medzi to najlepšie, čo sa na československej folkovej scéne dá počuť. Bolo mi cťou.
Dominika FricovaDominika Fričová bola v poradí druhou ženou, ktorá sa na pódiu predstavila ako pesničkárka. Ženské pesničkárky nie sú tak početné ako ich mužskí kolegovia, no ich tvorba na oboch stranách rieky Moravy je originálna, kvalitná, disponujúca iným pohľadom na svet, než aký môžu sprostredkovať oči muža a preto je ich tvorba veľmi žiadaná a hlavne obohacujúca. Navyše sa na ne častokrát (takmer vždy) pozerá lepšie, než na častokrát zarastených trubadúrov s imidžom Jacka Kerouacka. Dominika je na folkovej scéne už pekných pár rokov a za ten čas si vybudovala postavenie jednej z najrešpektovanejších slovenských pesničkárok súčasnosti. Na pódiu pôsobí sebaisto, vie o čom spieva, vie ako to má podať, lebo mnohé zo situácií opísaných v jej textoch aj sama prežila ( sama však vždy upozorní, ktorý text je v tomto výnimkou). Je svieže vystúpenie popretkávané kvalitnými textami urobilo pekné premostenie k výsledkom prezentácie textárskej dielne. Tieto nie je potrebné komentovať, radšej vám prinášame live záznam.
Kvalitnými a vtipnými textami bol v minulosti známy aj pesničkár Janko Kulich, ktorý túto svoju devízu naďalej úspešne rozvíja v skupine Kolégium. Ich tvorba a hudobný prejav nenechajú nikoho na pochybách v tom, že sú ostrieľanými hudobníkmi s vlastným názorom, ktorý dokážu úspešne pretaviť do hudby, ktorú produkujú a na koncertoch aj zadarmo rozdávajú svojim fanúšikom. "Zadarmo" som napísal preto, že som chcel podotknúť, že Kolégium na svojich koncertoch zadarmo rozdáva CDčka so svojim albumom "Nosič pesničiek" a bude tak robiť aj naďalej, lebo ako sami tvrdia, ich hudba nepatrí SOZA-e, ale im a ich fanúšikom.
Do atmosféry klasického českého folku prítomných opäť preniesla česká skupina Yantar. Táto skupina sa predstavila na Lodenici pred niekoľkými rokmi. Oproti minulosti stihli vymeniť bubeníka a speváčku, lebo väčšinou sa vo folkových kapelách tieto dve entity akosi menia naraz. Výmena však nebola marná a v novej zostave im to stále veľmi dobre hrá a spieva, ba dokonca by som povedal, že som v ich prejave cítil trochu viac istoty, než v minulosti. Darmo raz, zohraná rytmika je základom dobrých kapiel.
Skupinu Spod Budína zoskupenú okolo Roba Huleja nie je potrebné zvlášť predstavovať. Kvalitou svojej produkcie presvedčili už mnohých, naposledy porotu súťaže Porta, kde sa stali celkovým víťazom. Fanúšikovia a návštevníci Lodenice si vyslovene žiadali vidieť ich na festivale a skupina im túto láskavosť s veľkou radosťou a im vlastným zanietením splnila. Na pódiu predviedli folklórno-energetickú smršť, ktorá znela asi takto a ktorá dokázala roztancovať a rozospievať veľkú časť v tom čase už hojného publika tlačiaceho sa v priestore stanu Komornej scény. Publikum zaujali do takej miery, že museli dva krát pridávať, než im dovolilo skončiť.
Program mal v tom momente pokračovať vystúpením Jaroslava Samsona Lenka, ktorý však zrejme vinou horšej komunikácie, nebol na vystúpenie včas pripravený, navyše jeho vystúpenie kolidovalo s vystúpením Mira Žbirku, prebiehajúceho na hlavnej scéne festivalu a preto svoj blok odriekol.
Po krátkej prestávke, v ktorej sa Edo Klena a skupina Klenoty mohli v pohode nazvučiť, pokračoval večerný program ich vystúpením. Oproti minulým rokom došlo v kapele k dvom zmenám. Na miesto sólového gitaristu bol nominovaný prešovský gitarový talent Lukáš Valkučák a miesto bassgitaristu po novom obsadil Filip Činčala. Pôvodní členovia kapely Edo Klena (spev, gitara) a Michal Gál (bicie) tak dostali dvoch zdatných muzikantov s mladíckou dravosťou, ktorá celému zoskupeniu vliala novú krv do žíl. Koniec koncov, presvedčte sa sami. Záznam z vystúpenia Klenotov si môžete vypočuť tu ( záznam trvá 59 a pol minúty).
Slávek Janoušek sa spolu s gitaristom Lubošom Vondrákom v uplynulých rokoch tiež stali súčasťou inventáru Komornej scény, ktorý láka publikum ako svietiaca lampa nočný hmyz. Tentokrát si so sebou naviac priviedli skvelého hráča na fúkaciu harmoniku, výborného textára a speváka Láďu Zídku, ktorý svojimi vyhrávkami významne prispel k obohateniu atmosféry už beztak skvelých Slávkovych piesní. Aby však toho nebolo málo, na pódiu sa objavil aj Jaroslav Samson Lenk, Slávek odohral blok vystavaný z tradičných hitov ako Škoda 1000 MB či Imaginární hospoda, no popretkával ich aj novinkami,z ktorých najčerstvejšia o hrochovi v Piešťanoch vznikla len pár hodín pred vystúpením. Samson jednak pomohol v piesňach svojho kamaráta Slávka Janouška a na druhej strane dostal priestor aj na svoje hity, ktorými potešil dušu divákov sklamaných zo zrušenia jeho samostatného recitálu. Celý blok nakoniec trval takmer hodinu a pol, čiže prítomné publikum nakoniec dostalo viac, než v čo pôvodne dúfalo. Všetci muzikanti zakončili svoje skvelé vystúpenie dvoma vytlieskanými prídavkami a s vedomím, že doma budú môcť manželkám s čistým svedomím a hrdosťou povedať "Přidávali jsme ...a hned dvakrát" :).
Posledným účinkujúcim druhého dňa na Komornej scéne bolo prievidzské spontánne hudobné zoskupenie SHZ Nany na čele s lídrom Nanym Hudákom. Ich tvorba je veľmi originálna a už v minulosti viackrát aj na Lodenici dokázali, že je to hudba veľmi blízka vnímavému publiku, ktoré každoročne navštevuje Komornú scénu. Ich hypnotický groove, textový minimalizmus, nádherné aranžmány a vlastne všetko čo sa počas ich vystúpenia na pódiu dialo a udialo, spôsobili, že aj oni museli pridávať. Publikum sa dočkalo dvoch bonusov, po ktorých oficiálna časť programu skončila.Ukážku z ich vystúpenia si môžete vypočuť tu.
Na tohoročnej Lodenici bola prvýkrát ponúknutá možnosť hudobníkom a všeobecne ľuďom z publika zahrať si na Open Mic scéne. Dôvod nepoznám, no neprihlásil sa nikto, okrem Láďu Zídku ( po slovensky Lacka Múrika), ktorý sa popri polohe excelentného hráča na fúkaciu harmoniku tentokrát netradične predstavil ako pesničkár. Nepamätám si všetky piesne, ktoré odohral, no v pamäti mi utkvela pieseň Hemeroidy, ktorú on osobne zložil a zároveň ju považuje za nedoceneý klenot bavorského joooooodl folku. Po jeho vystúpení a zvučke festivalu už nasledovalo len posedenie pri pivku a dlhé všetkoriešiace rozhovory.

Tretí deň (sobota) na Komornej scéne, vo Folkovom stane, (alebo ako ho ja (Had) rád nazývam: Obývačka folkerov) sa začal už dopoludnia pokračovaním Tvorivej textárskej dielne s Petrom (Kefom) Šrankom.
Téma pre písanie bola táto: „Čo som včera zažil na Lodenici v Piešťanoch na festivale“.
Ako sa „Tvorivka“ končila začali sa postupne v stane objavovať (aj pre Hada) neznáme tváre gitarou opatrené. Jednej z nich som sa prihovoril a zistil, že ide o pesničkára Jána Sikoru zo Žiliny, jedného z tých, ktorí pre mňa boli do toho dňa utajení. Krátkometrážny rozhovor s ním mi stačil na to, aby som zistil, že ide o slnečného extroverta, plného hravosti, čo behom svojho bloku dokázal hŕstke poslucháčov z rodu čerstvo priduvších a zobudevších. Folkové piesne a balady prekladal bluesovými songami s hravou, zavše mierne naturalistickou poéziou. Jano ma BAVIL.
Skupina Jasoň vytvorila klenutý most medzi pesničkárskym ostrovom a svetom blízkym „kotlikárom“. Melodické piesne s vôňami nalapanými kmeňovým autorom skupiny, Uhrošom, nakŕmili všetkých, ktorí majú radi tramp-folk.
V druhom sólovom pesničkárskom bloku sa predstavila Katka Žilová so ženskou poéziou plnou farieb, pohybov, dotykov a nálad, ako vyslanec kapely Kofeín, ktorá z dôvodov geograficko-premenných sa dostaviť v plnom počte nemohla.
Po Katke sa na pódiu vystriedali štyria pesničkári z Tvorivej dielne, aby prezentovali svoje najnovšie výtvory, ktoré vznikli počas sobotňajšieho dopoludnia, čo pesničkár, to humorno-satirický kuplet.
Cafe EditBratislavská formácia Cafe Edit, ktorá, tak ako Kofeín, patrí už nejeden rok medzi stabilných pódiových návštevníkov folkovej obývačky, opäť rozovrela vejár pestrosti svojho repertoáru,ktorým sa zavďačila mnohým z publika, ktoré medzičasom zaplnilo šiator z dvoch tretín.
Inštrumentálnosť a charizma skupiny bublala od začiatku do konca dokazujúc, že vedia čo robia, a robia to skvele.
KatarziaPesničkárka Katarzia (Katarína Kubošiová) bola prekvapením pre nejedného z tých, čo ju zažili po prvý krát.
Otvorenosť a úprimnosť s akou disponuje jej môžu závidieť aj mnohí z dávno zavedených pesničkárov. Ženská poézia ktorú píše a oblieka do ľahkých šiat tónov je briskná, hravá, no
i dravá... Jej inštrumentálnym partnerom na pódiu bol Seejfo , ktorého mnohí poznajú v spojení s viacerými kapelami, no hlavne s Mysami.
Mysami zahrali svoje kmeňové piesne s ohľadom na absenciu speváčky Lucie Horňákovej. Vďaka pohode, ktorá sa v obývačke folkerov natrvalo usídlila, sa im z pódia nechcelo príliš zliezať, v dôsledku čoho sme svoj blok pretiahli o desať minút, hi-hi.
Rolničky voľne nadviazali na tramp-folkový Jasoň. Behom ich bloku sa osadenstvo stanu Komornej scény na brehu diváckom mierne pozmenilo. „Cinkoši“ načierali do viacerých vreciek repertoáru... Zaraďovali piesne novšie, no i také, ktoré siahajú až za horizont kapely, (z niekdajšieho repertoáru Zápaliek). Skvelé ozvučenie na oboch brehoch bolo predpokladom rovnakého výkonu.
Igor Cvacho + Ján Sikora vyhupli na pódium ako jedna duša a cítiac z nich ich dlhoročné kamarátstvo si išli inštrumentálne i ľudsky „po ruke“. Igorova poézia vychádzajúca zo života reflektuje na spoločensko-sociálne dianie a prežívanie, no nebráni sa ani intímnej lyrike, ktorá však dostáva v dôsledku autorovho naturelu a jeho svetonázoru sem-tam korenistú príchuť, ktorá pokrmu pre ucho dodala správny šmak.
Števo Šanta, aktuálne nezastrešený kapelou, „vysolil“ z polovice nové pesničky, tak, ako to uňho býva zvykom. Blok sa tak stal väčšmi intímny a hranica medzi pódiom a nami sa od piesne ku piesni skracovala i zužovala. Bolo nám s ním fakt fajn.
SanylandNa Sanyland sa ulovil každý, kto ho započul. Produkcia spontánne gradovala a striedanie vokálov medzi Zuzkou Mikulcovou a Sanym zabezpečilo žiadané vyváženie energií. Ňam-ňam!
Pesničkár Stano Kalman a Pandero uzatvorili svojimi osvedčenkami produkciu na Komornej scéne na „Loďke“, čím dali vítanú bodku za trojdňovým súvetím napísaným hŕstkou kapiel a pesničkárov.

Mnohé veci sa teda podarili, no ako organizátor som si všimol aj pár nedostatkov, ktoré by sme v budúcnosti radi urobili lepšie. V prvom rade sa chcem pristaviť pri nerovnomernej kvalite ozvučenia na Komornej scéne a na open-air scéne Lodenička. Stávalo sa (na môj vkus dosť často), že dochádzalo k napískavaniu spätnej väzby, prípadne zlému ozvučeniu pódia. Iste, správne nazvučenie nezávisí len od zvukára, ale aj od schopnosti kapely dobre sa nazvučiť, no v budúcnosti bude potrebné venovať tomu väčšiu pozornosť na obidvoch stranách. Zvukári by sa mali lepšie pripraviť na zhoršené akustické pomery na takýchto pódiach a netlačiť aparatúru až na hranice jej možností v danom priestore. Skupiny by mali dostatočne včas poslať kvalitne vypracované stage plány a mali by sa tiež naučiť to, že je možné v jednom čase efektívne nazvučiť iba jedného hudobníka a ostatní majú byť vtedy ticho.
Ďalším z viditeľných nedostatkov bolo to, ako vyzeral areál festivalu večer a po skončení programu. Množstvo porozhadzovaných pohárov a plné koše neprispievajú k rodinnej pohode, ktorú má Lodenica možnosť ponúknuť aj napriek vysokému počtu návštevníkov. Na vyriešenie toho problému je možné aplikovať známe metódy ako napríklad zálohovanie vratných pohárov, prípadne odmeňovanie dobrovoľníkov zabezpečujúcich zbieranie pohárov (napr. zdarma pivo pri zozbieraní a odovzdaní 100 pohárov) a kemp zostane čistý.
Najhoršie však nie len na mňa,ale aj ľudí, s ktorými som sa rozprával, pôsobili špinavé sociálne zariadenia. Tento problém pretrváva už dlho a navyše 25 tisíc návštevníkov je pre kemp veľmi veľká záťaž. Na udržanie slušnej úrovne bude zrejme potrebné zabezpečiť čistenie týchto priestorov niekoľkokrát denne (podľa vzoru čerpacích staníc pohonných hmôt).
Za Folk.sk môžeme sľubiť, že budeme apelovať na to, aby sa nám spoločne s agentúrou Duna podarilo tieto nedostatky už na budúci rok odstrániť.

spískali
Radiar a Had

Foto: Radiar & Jaro Štubňa

Prečítajte si aj ďalšie súvisiace články k Lodenici 2013:
http://kultura.sme.sk/c/6919358/hudobny-vyvar-z-piestanskej-lodenice-mal-uspech.html

http://trnava.sme.sk/c/6886682/jubilujuci-hudobny-festival-lodenica-dostane-ako-darcek-vlastnu-piesen.html
http://trnava.sme.sk/c/6919506/lodenica-prezila-svoj-patnasty-rocnik-bez-dazda.html
http://www.hlavnespravy.sk/piestany-hlavny-napor-ucastnikov-festivalu-lodenica-2013-ocakavaju-dnes/136300/

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Obrázok používateľa kefo

A ešte mi nedá povedať to, čo ty si taktne zamlčal. Že sobotňajší zvuk bol stále horší a horší a to, čo znelo na Samsonovi a Slávkovi bolo už pod akúkoľvek zvukársku hrdosť. Nebolo vôbec rozumieť. A druhá vec. Pieseň pre Lodenicu od Horkého - tak často ju púšťali, že všetkým už liezla na nervy.



Súvisiace video

O autorovi

Obrázok používateľa Radiar

Moja webstránka
http://www.folk.sk

Skutočné meno

Môj profil

...sme letci, ktorí vypustili nádrž, aby mohli letieť vyššie

Najnovšie komentáre