Nachádzate sa tuFolkScéna 2004 - ako vyzerá folkový festival na Záhorí?

FolkScéna 2004 - ako vyzerá folkový festival na Záhorí?


petiar 20 september 2004

V sobotu 18. septembra som vstal o dosť skorej ako po iné soboty. Už o desiatej som chcel byť v Skalici, v meste, ktoré mi doteraz bolo známe len Skalickými trdelníkmi. Festival FolkScéna, ktorého som sa ako hosť zúčastnil, som spoznal až teraz. Druhý ročník jednodňovej prehliadky folkových skupín z blízkeho i ďalekého okolia sa uskutnočnil v rámci Skalického jarmoku v krásnej Fraktiškánskej záhrade pod holým nebom. Relatívne veľké pódium a veľa miest na sedenie ukazovalo, že ambície organizátorov nie sú malé. Dnes môžem s istotou tvrdiť že ani nenaplnené.

S krátkym oneskorením na pódium vystúpil prvý účinkujúci. Mladá skupina 3 + 1, zn. levně dala najprv trojpesničkový priestor svojmu frontmanovi, následne odohrali niekoľko svojich i prevzatých piesní, pričom bolo vidieť, že niekoľkonásobní účstníci detských prehliadok sa ešte stále hľadajú a niektoré prevzaté skladby (Navarová) sú pre nich ešte moc veľkým sústom. Pesničkár Radek Suchovský so speváčkou Ivkou Hnátovou mal väčšinu piesní o láske a tak bol jeho prejav mierne uťahaný. Pochvalu zaslúži interpetácia Vysockého piesne O Zemi, iná, o vani a Archimedovom zákone mi zase nápadne pripomínala úspešnú pieseň iného slovenského pesničkára. S príchodom poludnia sa okrem zvonov na veži kostola rozozvučali aj prvé tóny piesní skupiny Malá pohoda. Aj napriek miernym aranžérskym nedostatkom a faktu, že texty mi len tak preplávali ušami, ostáva skupina verná svojmu názvu, resp. jeho druhému slovu. Ak na tom nemá hlavný podiel speváčkin výborný hlas, tak potom už jedine perkusionista. Jeho technika bola skvelá a tak som nebol veľmi prekvapený, keď som sa dozvedel, že s hral s Malou pohodou prvýkrát. Hral dobre.

Obzerám sa za seba a nestačím sa čudovať. Počtom divákov v hľadisku o takomto čase by mohla FolkScéna kľudne konkurovať najväčším slovenským festivalom. Iste má na tom svoj podiel “viny” samotný skalický jarmok, či fakt, že táto časť prehliadky je zdarma. Hovorí sa tomu šikovnosť organizátorov. Taktiež šikovný konferenciér Ivan Vrbňák uvádza ďalšiu skupinu. Onen svět zaujal už počas zvučenia – cimbal, bezpražcová basa, bicie a klavír je ozaj veľmi zaujímavá kombinácia. Minimálne tak, ako zaujímavá bola muzika samotná – alternatívne, rytmické kompozície s jednoduchými až insitnými textami, výborné inštrumentálne výkony – to všetko ma po vystúpení dohnalo do zákulisia kúpiť si ich CD. Album plný poctivej netuctovej muziky. Žvahlas bol zase skok medzi obyčajné pesničky – o láske aj tie iné. Opäť sa objavujú prevzaté piesne a opäť by to chcelo viac presvedčivosti. Taktiež huslista by si mohol zahrať viacej – nechať ho tam viac ako polovicu vystúpenia stáť nebolo od jeho dvoch kolegov príliš slušné. Vzápätí však prichádza druhý festivalový hudobný pozitívny šok. Rovnátka som poznal len z článkov na českých folkových serveroch ako detskú skupinu. Deti už nie sú deti a Rovnátka sa stávajú vynikajúcou “dospeláckou” kapelou, ktorá korení folkovú muziku zmesou funky a elektronickej hudby a tak ukazuje, že progresívne hudobné postupy majú miesto i v tomto žánri. Ba čo viac, ich opomínanie len brzdí jeho prirodzený vývoj. Rovnátka svoj úžasný potenciál využívajú v spracovaní ľudovej pesničky, i v úpravách prevzatých vecí (Joni Mitchell, Žofie Kabelková). Funky basgitara, úsporná a zároveň nápaditá rytmika, klávesy, elektronické sample a dva vynikajúce hlasy (jeden z nich je Martina Strnadová – ex-Duo Strnad, Přístav) bolo nádherné hudobné osvieženie. Berušky navyše i vizuálne – tri sympatické mladé dievčatá hrali očividne pre zábavu, pričom zabávali seba i publikum. Svojimi, prevzatými i upravenými pesničkami, pričom pravé vyvrcholenie prišlo vo chvíli, keď si medzi seba pozvali speváka. Pesnička od Michala Jacksona však nenechala chladného ani nablízku postávajúceho bubeníka a tak si neplánovane výborne zaimprovizovali. Toto všetko by samozrejme nešlo, keby muzika samotná nemala šťavu, čo o Beruškách povedať nemôžem. Keďže sa Duo Žamboši, na ktorých som sa veľmi tešil, ospravedlnilo, uviedla zastpujúca konferenciérka Martina Strnadová poslednú skupinu poobedňajšieho programu – domácich ZA. Na tejto muzike ma už na tohtoročnej Lodenici najviac zaujalo naozaj nenásilné spracovanie ľudovej pesničky a očividná radosť z hrania. Tomuto ostali vermí aj tu a tak s ohľadom na skutočnosť, že do konca roka už asi verejne vystupovať nebudú, popriali nám všetko dobré k vianočným sviatkom a pridali koledu. So všetkým, čo k tomu patrí – s malým vianočným stromčekom a prskavkami. Veľmi fajn.

Po tomto vystúpení sa areál Františkánskej záhrady vyprázdnil a organizátori, Občianske združenie FolkScéna, ho začali chystať na večerné vystúpenie skupín Hradisťan a Jumping Drums. Hradišťan mal dostatok priestoru na to, aby predviedli, že nielen ľudová moravská pieseň je ich silnou stránkou, ale že primáš Jiří Pavlica sa venuje histórii hudby všeobecne a tak zahrali pesničky z mnohých historických období. Navyše sa snaží vystúpenie svojej skupiny vždy poskladať z monotématických kúskov, ktoré veľmi vkusne uvádza. Aj keď organizátori vyhradili priestor na tancovanie, Hradišťan je asi ešte moc kľudná hudba na to, aby divákov roztancovala. Aj keby sa nám zišlo, pretože sme sedeli prakticky primrznutí k lavičkám – teplota vonku klesala a klesala. Nálada ale presne naopak a v mojom prípade dosiahla maximum keď na pódium nastúpili Jumping Drums, ale Hradisťan neodišiel. Spoločne si dovolili skvelú improvizáciu na moravskú ľudovú pesničku a zvládli to na výbornú. Jumping Drums následne svojim koncertom už len dokonali dielo – ak ich náhodou nepoznáte vedzte, že sa jedná o skupinu bubeníkov pod vedením Ivo Batouška, ktorá to na koncertoch naozaj vie. Vo svojom repertoári majú skladby pomalé až meditatívne a protipól k nim tvoria rytmické kompozície pri ktorých vás dvíha zo stoličky. Od rytmu. Navyše máte neustále pocit, že aj napriek takmer totálnej absencii melodických liniek tie piesne odniekiaľ poznáte. Po dvoch prídavkoch sa festival FolkScéna 2004 skončil.

Myslím a dúfam, že som atmosféru tejto akcie opísal natoľko, že netreba nejaké vyčerpávajúce zhodnotenie. V priebehu jedného dňa mal návštevník možnosť vidieť a počuť naozaj reprezentatívnu vzorku dobrej muziky z blízkeho okolia a nenudil som sa ani ja, keďže je táto vzorka úplne iná ako spoločná vzorka všetkých ostatných slovenských festivalov. Pri večernom koncerte vsadili jednoznačne na kvalitu miesto popularity, čo sa tiež ukázalo ako dobrý ťah, pretože i ten, kto váhal pri kupovaní si pomerne drahej vstupenky, musel nakoniec odchádzať spokojný. Ako ja.

5jar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Obrázok používateľa Anonym

Peťo- ďakujem za tento článok. Na mieste som nemala veľa času sa Ti venovať a ani sa s Tebou rozprávať, ale evidentne si sa nenudil. A ďakujem i za to, že si prišiel, vážim si toho.
Diváci- i vám všetkým ďakujem, že ste prišli, dúfam, že i pre vás bol náš festival zaujímavý a nie ste sklamaní. Ak máte chuť, napíšte mi, čo si o FolkScéne myslíte, bude to pre mňa výzva a pomoc do budúcnosti.
Zuzana Rybárová- OZ FolkScéna
rybarova.zuzana@zoznam.sk



O autorovi

Obrázok používateľa petiar

Moja webstránka
http://petiar.sk

Skutočné meno
Peter Lachký

Môj profil

Moje články a komentáre môžu byť plné sarkazmu a irónie. Ale ak pekne poprosíte, podám vám vreckovku.

Najčítanejšie články za posledný mesiac

Najnovšie komentáre