Pódiové skúsenosti - úvod a prvá časť nového seriálu.

Na základe niekoľkých podnetov od vás sme sa rozhodli začať so seriálom o technickej stránke muzicírovania. Zákutiami káblov a otočných gombíkov vás bude sprevádzať PH.

Úvod

Každý kto sa rozhodne hrať hudbu nielen pre seba časom pochopí zásadný rozdiel medzi prácou v nahrávacom štúdiu a živým hraním na pódiu. Priznám sa, mne osobne je hranie live viac pochuti ako štúdiové projekty, možno je to druh pohodlnosti. Hrávam od svojich trinástich rokov, trinástka sa vinie mojim životom dosť intenzívne, na byte v Karlovke, kde som vyrastal máme trinástku, hrám v kapele s názvom Štvrtok Trinásteho, sestra mi býva na trinástom v petržalskom paneláku. Tak som sa rozhodol trinástku zbaviť jej zlého mena.
Na úvod by som sa rád predstavil. Volám sa Peter Humeník, Ing., mám 29 rokov, kvôli svojej vrodenej lenivosti sa skracujem na PH, ukončil som štúdia na EFSTU v Bratislave odbor Mikroelektronika a Biofyzika. Inklinujem ku všetkým druhom hudby snáď okrem vážnej, lebo si myslím, že okrem Vivaldiho 4 ročných obodobí a Bachovej Toccaty a Fúgy ma žiadna neoslovila. Mám rád akustickú, elektroakustickú aj elektrickú hudbu, štýlovo folk, jazz rock aj pop. Okrem gitary hrávam na klávesy, basu a telovýchovne sa potím občas za bicími. Nepokladám sa za profesionála, pretože nemám ukončené žiadne seriózne hudobné vzdelanie, ak nepočítam niekoľko rokov klasickej gitary na ĽŠU. Mám rád voľné muzicírovanie a improvizáciu. Ale hraniu som obetoval veľa času a niečo som možno pochopil a odkukal od lepších. Osobne sa poznám s Andrejom Šebanom, Henrym Tóthom, Radkom Pastrňákom a kapelou Buty, s pardubickou kapelou Poupata, s kapelami Love4Money, TheCity, Pressburger Klezmer Band, Jurajom Trebulom a AC+ a ďalšími, pracoval som rok a pol v Slovenskom Rozhlase, nie síce so zvukom ale niečo som sa naučil a získal kontakty na profesionálnych zvukárov a technikov. Takže sa teším na našu spoločnú vzájomnú komunikáciu.

Pódiové skúsenosti

Téma č.1: „Na pódiu po prvý krát"

Každý z nás sa ocitol pred publikom po prvý krát. Ten pocit býva väčšinou sprevádzaný trémou, či skôr neistotou ,čo si o mne pomyslia, keď pokazím to, čo som si nacvičoval medzi štyrmi stenami. Priznám sa, pre mňa je najhoršie zahrať prvé štyri takty, pretože, keď sa človek vloží do hrania, musí len dúfať, že to „von ide". Platí, aspoň na bežných festivaloch, ak nerátam špičkové typu Lodenica alebo finále Strunobrania (zažili sme všeličo), že zvuk, ktorý človek počuje z odposluchových monitorov (foldback monitor) je o dosť horší ako ten, ktorý vychádza z hlavného pódiového ozvučovacieho (PA) systému. Prečo? Lebo zvukári často šetria na odposluchoch, používajú často len jednocestné (viď ďalej) monitory, niekedy úplne bez vyrovnania frekvenčného spektra (equalizer) a dynamickej kompresie (compressor). Platí česť výnimkám a aj podľa toho poznáte dobrého LIVE zvukára, akú prácu si dal s odposluchmi. Niekedy chce spevák-inštrumentalista počuť aj hall (reverb) v odposluchu, čo sa dá realizovať len vtedy, ak to umožňuje tzv. smerovanie (aux routing) viacerých ciest. V ďalšom si ukážeme typické pódiové káblovanie a zapojenie komponentov, aby bolo zrejmé, čo môže účinkujúci ovplyvniť a čo už musí nechať na zvukára. Petiar mal špeciálnu požiadavku na enhancery a excitery, čomu sa budeme venovať v kapitolke Efektové zariadenia. Vysvetlíme si princíp mixážneho pultu a pochopíme, že LIVE zvukár je tiež umelec, len nečaruje hlasom a strunami ale svojou pohotovosťou, dobrými ušami a obratnými prstami. Budeme sa rozprávať aj o ozvučovaní rôznych nástrojov, o nahrávaní LIVE vystúpenia, o postprodukčnom spracovaní nahrávky na PC-čku, aby sme si mohli napáliť vlastné CD či vyrobiť vlastný MP3 súbor. V tejto súvislosti „hodíme reč" aj o digitálnom kódovaní a rôznych formátoch. Ale hlavnou náplňou nášho seriálu budú situácie, čakané, nečakané, náhodné, kritické, tak z pozície technikov aj umelcov.

Teší sa na vás PH

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu