Blog používateľa Števo Šanta

Hudba človeka zjemňuje. Teraz nemyslím schopnosť vyroniť slzu pri emotívnej scéne s Penelope Cruz v Nehýb sa. Myslím fyzicky. A keď vravím fyzicky, myslím pri tom na ruky. Menovite na prsty. A úplne exaktne, na nechty.

Vždy keď idem v nedeľu podvečer na nákup do Billy, prechádzam okolo Domu viery. Z jeho útrob sa každý týždeň o takomto čase ozýva spev rómskej kresťanskej kapely. Aleluja, s prízvukom na tretej slabike, plus nejaké slová, ktoré neviem reinterpretovať. Stále jedna a tá istá pesnička, ten istý refrén v nekonečných opakovaniach.

Už niekoľkokrát v živote som sa stretol s názorom, že niečo ako slovenský folk vôbec neexistuje. Slovenský pesničkár sa tak trochu podobá na Yettiho – všetci o ňom hovoria, ale nikto ho nevidel. S tým rozdielom, že o slovenskom pesničkárovi nik nehovorí. Tak dovoľte, aby som pár viet povedal ja.

Ale to môžete urobiť, len keď sa vám podarí spraviť vec, ktorá vám zabezpečí vstupenku do klubu nesmrteľných. Čosi, čo prekračuje hranice, stiera predsudky, prináša nepoznanú silu a energiu, uchvacuje. V opačnom prípade budete musieť ostať žiť a nahrať druhý, tretí a ďalšie albumy, aby ste napokon umreli načisto frustrovaní z vlastnej nemohúcnosti odkázať tomuto svetu čosi závažné a vzácne.