Nachádzate sa tuBlogy / Števo Šanta's blog / Ach...
Ach...
Hudba človeka zjemňuje. Teraz nemyslím schopnosť vyroniť slzu pri emotívnej scéne s Penelope Cruz v Nehýb sa. Myslím fyzicky. A keď vravím fyzicky, myslím pri tom na ruky. Menovite na prsty. A úplne exaktne, na nechty.
Môj vzťah k nechtom bol dlhé roky totálne ignorantský. Na ich ošetrovanie som nikdy nepotreboval nejaké špeciálne náradia. Vždy som si spoľahlivo vystačil so zubami. Tie sa zakaždým dostávali k slovu pri najmenšom záchveve nervozity. Najčastejšie pred koncertom. Vždy keď som nechty najviac potreboval, zaručene som si ich pár hodín pred vystúpením zničil. Po takej ozdravnej kúre vyzerali ako okraje listu trhacieho kalendára.
Nikdy som to nepociťoval ako nejaký handicap, celý ten čas, všetky tie roky, som si vystačil s nekomplikovaným brushingom (po slovensky kefovačkou) cez všetky struny. Až teraz, keď sa začínam seriózne ponárať do tajomných a lákavých hlbín fingerpickingu a klasickej gitarovej hry, začínam chápať nenahraditeľný význam nechtov pri tvorbe tónu. Skrátka a dobre, pochopil som, že obhrýzanie (a tajné vypľúvanie po kútoch izby, keď sa frajerka nedíva) nechtom jednoducho nestačí. Potrebujú viac.
A tak, inšpirovaný ženskými magazínmi, nakúpil som si všetky tie vecičky, aké používala naša učiteľka dejepisu, keď nám, sediac za katedrou, líčila životopis Juraja Washingtona (áno Juraja, tak ho volala). Dozvedel som sa napríklad, že najlepší pilník je sklenený. Odvtedy iný nepoužívam.
Pilníčky, olejčeky, proste komplet servis, lenže, človek sa cíti dosť nesvoj, tak akosi metrosexuálne, hlavne ak musí svoje nechty akútne ošetrovať (lebo sa práve jeden naštrbil) pred cudzími ľuďmi. Mám také drbnuté nechty, vždy, keď dorastú do požadovanej dĺžky, zlomia sa v strede.
A tak začínam poškuľovať po gélových nechtoch mojej milovanej a pýtať sa jej na veci okolo toho, čo sa s nimi robí, keď odrastú, koľko stojí servis (cca 17 eur mesačne) atakďalej. Keď som ju ale požiadal o kontakt na jej manikérku, vždy mi stroho odsekla: „No to určite, nájdi si svoju.“
Hanbí sa. Chápem ju.
Myslím, že si znova nechám narásť bradu. Treba udržiavať rovnováhu. A sebavedomie. Sebavedomie je pre tvorbu tónu rovnako dôležité ako dĺžka nechtov. So stoporenými prstami, zmeravenými nízkym sebaohodnotením veru nezahráte ako Pierre Bensusan.
Je to ťažké. Keď to tak spätne hodnotím, myslím, že som sa mal radšej dať na stolný tenis. Môj foter ho trénoval. A mne išiel v dvanástich celkom dobre.
Lenže už je neskoro. Nedá sa vyskočiť. Vlak fičí rozkvitnutou krajinou, vyklopkávajúc kolesami monotónny mazurkový rytmus. Pred očami sa míňajú meandre riek, repkové pláne a zelené chuchvalce zalesnených kopcov. Slnko pečie na trojdňové, horolezecké strnisko, ktoré ešte nestačilo dorásť na regulérnu bradu. Chladivý vetrík ľahostajne ovieva ruku, vystrčenú ledabolo von oknom. Záchvevy vzduchu zosilnené šturmom rýchlika na trati Poprad – Košice kývajú hore-dole uvoľnenou dlaňou ako chvostom papierového šarkana - mužnou dlaňou, ktorú zdobí bezchybná manikúra. Mérde…
Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.
Disclaimer: Tento článok je blog, teda osobný, subjektívny článok jeho autora, ktorý nemusí reprezentovať stanovisko redakcie Folk.sk a to ani v prípade, že autorom blogu je jeden z jej členov.
- Števo Šanta's blog
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
Články
ja pouzivam kovove prstienky, ake pouzivaju banjisti + platovy palcek na palcek. treba si zvykat, trochu potrenovat, ale vydavaju cisty, konkretny a hlasny cinkavy zvuk, kt. za to stoji. existuju vo velkostiach, tvrdosti podla pouzivanej hrubky strun, a ne/kvalitnejsich znackach. ako palcek pouzivam najradsej Golden Gate. je drahy, na svk sa neda zohnat,ale je najtvrdsi k mojim 13 strunam a najlepsie mi sedi.kovove mam dunlopy 0,25 a 0,35 -a rozdiel je citit aj pocut.
Ja som to tiež s nechtami skúšal "zubami-nechtami" už veľakrát, no zakaždým sa mi odlomí, alebo zoderie pravá polovica nechtu na ukazováku pravej ruky. Trochu som to vedecky sledoval a zistil som, že v tom mieste má daný necht menšiu hrúbku a teda zákonite aj nižšiu pevnosť. Tak som si od skúsených dám nechal poradiť a kúpil som si "vyživovací priesvitný lak", ktorý tomu mal napomôcť. Prd. Nič také sa neudialo a ten lak teraz v skrinke prekladám zakaždým, keď v nej niečo hľadám. Ak by to s ním (tým lakom) predsa len chcel niekto skúsiť, môžem mu ho darovať.
Heh, stolný tenis šiel dobre aj mne - trénoval ma dedo na chate a na každej rekreácii som vyhral turnaj - moji rovesníci nemali šancu. :-) Ale to už je dávno...
Mne nechty celkom držia, i keď sa občas stane že sa zlomí. Raz som skúšal ten úlomok prilepiť sekundovým lepidlom naspäť - na koncert to vydrží, ale potom odpadne. Tiež je blbosť hrať deň pred vystúpením na konkurze Zahrady basketbal. Starať sa mi o ne moc nechce a preto som si kúpil prstienky ale zaboha sa s tým neviem naučiť hrať. Dokonca ani vedomie že ak sa to naučím, tak už nikdy žiadne starosti s nechtami nedokáže prekonať tie desiatky minút počas ktorých sa márne snažím prstienkom nejako vhodne rozozvučať správnu strunu... Vždy letia späť do poličky a nastupujú krehké, ale neomylné nechty. :-)
my sme mali doma celé detstvo rozložený ping-pongový stôl na dvore. V lete sa u nás stretávali chlapci a baby z celého okolia a hrávalo sa u nás. Akurát sme nemali veľa trávy na dvore, lebo sa to rýchlo udupalo, ale dobrých stolných tenistov tam bola pekná hŕba.
že by sa tu kľudne mohol založiť aj Fun-Folk-Ping-Pong :-)
Ja som takisto vždy miloval túto hru a máme dodnes pravý = zelený stôl na chalupe.
(Otec nám {4 deťom} kedysi totiž dal urobiť stôl aj z bukasu)
Ale chalupu (drevenicu) máme pod horami na Poľane a tak tam fúka vždy vietor - občas iba vánok.
Ale aj ten vánok stačí na to, aby mi loptičku tak skreslilo, akoby mi súper dal nejaký "čínsky" topspin :-)
Takže radšej hrávam stolný tenis v pivnici či podobných pohostinných zariadeniach :-)
A čo sa týka nechtov - takisto aj u mňa idú dole ako drevo po vode :)
Zlozvyk-takisto obhrýzam od útleho detstva.Ale bol aj rok čo som frajéril s takými dlhými nechtami... :-)
To bolo ešte na základnej škole keď mi rodičia povedali, že mi za dobré vysvedčenie kúpia gitaru.Ale nebolo peňazí a tak som opäť obhrýzal :-)Gitara si ma počkala na strednej škole.
Mne sa aj tak najlepšie hrá na gitare bez prstienka-takisto si neviem naň zvyknúť.
Braňo
Prísť na správny tvar, dĺžku a celkovú úpravu nechtov pre klasickú gitaru aby z nej človek dostal skutočne krásny tón, trvá niekoľko rokov a niekedy aj pol života. A najlepšie na tom je, že každý nechtík sa vždy upravuje inak...a zase vždy inak čím je jeho technika vyspelejšia...atď. A všetko je to individuálne, takže neexistuje žiadna všeobecná príručka.
Obecne ale platí, že čím kratšie tým lepšie. Maximálne 3mm nad. Takže napríklad sklenený pilník vo výbave gitaristu nemá čo robiť.
či mi treba na také tvrdenie, že sklenený pilník nemá čo robiť vo výbave gitaristu, reagovať. Asi ani nie, ide jar, treba čerpať silu.
a nutne je zabudnut na stare svary a reagovat na nove dni...
sú úplne naporiadku, teším sa z nich. A s tebou nemám vôbec žiadny problém, kamoš.
to ani ja s Tebou, bratku... mam Ta rad a aj tak Ta pozvem ku nam na kopanice... 18.6. ...ak budes mat cas a chut :-)
V súvislosti s klasickou gitarou je sklenený pilník na úpravu nechtov nevyhovujúci. A to z viacerých dôvodov. Nepoužíva a neodporúča ho ani jeden z dobrých gitaristov, s ktorými som sa osobne rozprával, alebo u ktorého som absolvoval kurz. Napr. Tennant, Romero, Calrlevaro. Nuž, ale rád sa nechám poučiť od pána Šantu, ktorý si 40 rokov obhrýzal nechty.
že ja nepoučujem. Píšem o svojich dojmoch, podľa možnosti s istým odstupom a autoironicky. Aj tvoja reakcia je v poriadku do momentu, kým nezačneš hovoriť: je to takto a takto. Problém je totiž v tom, že veci nie sú takto a takto, ale tak a všelijako inak. Ja si napríklad nemôžem dovoliť pestovať 3mm nechty, lebo len čo prerastú 2 mm nad bruško, lámu sa. Sú tvrdé a krehké. Preto, keď sa mi nechet nalomí, ošetrím si ho jemným pilníkom, aby som ho zachránil. To je pre mňa najlepší spôsob ako dosiahnuť, aby som aké také nechty mal. Pre teba a vyššie spomenutých majstrov, je zrejme lepšie niečo iné. Ja to rešpektujem. Nevenujem sa klasickej hudbe koncertne, takže si pilník, s dovolením, nechám :)
Ja predsa nepoučujem, len som napísal svoju skúsenosť a názor. A keď hovoríš, že používaš sklo, tak je to (pre mňa osobne), akoby niekto napísal, že používa karbobrúsku. Preto som sa ozval. Vysoká lámavosť tvojich nechtov môže byť spôsobená práve tým pilníkom. Sklo na necht vibruje a chceš-nechceš, tak trpí a stráca. Navyše sklenené pilníky sú hrubé a rovné. Nedajú sa teda zasunúť pod krátke nechty a udržovať ním požadovaný šikmý tvar. Takisto nie sú dosť priliehavé a dostatočne jemné - aspoň čo sa pamätám. Pdľa mňa si skleneným pilníkom viac škodíš ako prospievaš, a nech už máš nechty akejkoľvek akosti. Možno by to chcelo viacej laborovať a hlavne sa držať klasických papierových, alebo umelých pilníkov pokiaľ možno čo najmenšej hrúbky. Poučovať ťa somzrejme nechcem a nemám ani dôvod. Prajem ti všetko dobré, Juro.
ako najlepšom spomedzi pilníkov som sa dočítal v nejakom ženskom magazíne. Mal som pocit, že ženy vedia o pilníkoch najviac, ale evidentne nie :)
sam viem aka osemetna je vec okolo nechtov... polamu sa v najnevhodnejsi moment a podobne... preto, hoc uz dlho nefajcim, nosim so sebou zapalovac... nie ze by som cakal ci za mnou nedobehne niekto s jointom alebo ci niekomu nepodpalim dom ci auto ci sny, ale preto, ze ma v sebe ukryty poklad v podobe skrkacieho kolieska!!! tam je pilnik ukryty... :-)))