Nachádzate sa tuPathetic Hypermarket Band: Naoko

Pathetic Hypermarket Band: Naoko


petiar 27 apríl 2008

 NaokoPathetic Hypermarket Band, alebo len PHB, je na slovenskej folkovej scéne rozhodne veľmi svojráznym a originálnym subjektom. Tieto vlastnosti sa zďaleka neprejavujú len v ich tvorbe a na koncertoch, ale napríklad i v takom kontakte so svojimi priaznivcami akým je pozvánka na krst ich najnovšieho CD Naoko. A hoci v ňom sami uvádzajú že ide o ich druhé CD v poradí, fakticky je to po Touto cestou kráčal Ybaboch a ...kto je na víne už tretí počin ktorý vyšiel pod hlavičkou tejto skupiny.

Keď už som sa slovne obtrel o pozvánku na krst nedá mi nespomenúť mierny rozpor. Napriek tomu že v nej uvádzajú že "...Kapela Pathetic Hypermarket Band dozrela do fázy, kedy svojou minulou tvorbou pohŕda a svoju budúcu tvorbu obdivuje..." recyklujú na svojom najnovšom CD hneď dve pesničky - Skorocel a Poď sa so mnou hanbiť sa nachádzajú na oboch predchádzajúcich albumoch. Nejedná sa však našťastie o plytké copy&paste. Obe skladby majú jemne zmenený aranžérsky šat, ktorý im veľmi pristane a otázkou teda ostáva len to, či sa dostali na CD kvôli novým aranžom alebo dostali nové aranže aby sa dostali na CD. Sliepka alebo vajce? Tak či onak ma to prekvapilo, pretože patetici sú veľmi plodní autori.

Ostatné piesne na CD Naoko sú presne to čo by sme od PHB čakali (v tom najlepšom zmysle slova). Hneď skraja trochu mierneho outsiderstva v piesni Krása (kráse nerozumie, krásu odmieta, kráse sa z duše protiví/.../som cúvajúci podivín) podporeného ponurou hudbou, čo je tiež vlastne jeden z poznávacích znakov kapely. Iným by mohlo byť používanie až bizarných obrazov vo svojich textoch. Zatiaľčo Rybár je hemingwayovsky drsný, a tým krásny, úvodná báseň k piesni Dážď (putoval hrdina po prázdnych lesoch/od hladu neborák žral vlastné mäso) mi svojim až zbytočným naturalizmom veľmi nesedí k zvyšku pesničky, kde sa síce stále ešte nejaký ten čudný obrázok mihne, ale ináč je to skvelá dynamická záležitosť. Texty PHB ani na tomto albume rozhodne nie sú z tých ktoré by nevyžadovali pozornosť, preto na ňom vítam veľmi pohodovú oddychovú inštrumentálku Bob Tale. Na Kráľovej holi ma príjemne prekvapila úvodnými viachlasmi, ale ten nu-jazzový nástup som čakal. Čakal a tešil som sa naň a neostal som sklamaný. Mne osobne sa už dávnejšie zdalo, že PHB sa vo svojej tvorbe dostala do (prepáčte mi ten výraz) slepej uličky - i keď ich piesne majú nespochybniteľnú kvalitu, nevšimol som si žiaden zásadný postup dopredu vzhľadom na to ako invenčná táto skupina je. Ale ak ho má signalizovať toto spracovanie našej populárnej ľudovky alebo nasledujúca Z pohádky do hádky s funkovými prvkami, tak veľmi rád upravím svoj názor.

Na CD Naoko sa nachádza 9 piesní len naoko (alebo ak ich počet kontrolujete podľa zoznamu v jeho booklete). Po pár sekundách ticha sa po poslednej skladbe ozve bonus v podobe remixu piesne Skorocel, ktorému by pristal názov Lecoroks, alebo Etsec v im is láts. Iste tušíte o aký remix ide a že PHB sa nás opäť pokúša dobehnúť podobne ako na albume Touto cestou kráčal Ybaboch, kde jednu z piesní očíslovali v zozname ako 8,5.

Schválne som si nechal na koniec skladbu Naoko, keďže som jej spoluautorom a nevedel som či môžem o tomto CD vôbec písať. A okrem toho sa mi páči z celého albumu najviac, čo teraz vyznieva pomerne namyslene. Nie však melódiou ani textom ale tým ako pekne ju PHB aranžérsky upravili (a na tom, našťastie, nemám žiaden podiel).

Naoko (celý album) je skvelý počin (a nie len naoko). Ako som už naznačil - cítim že po tomto albume sa kapela bude musieť nejako zásadnejšie posunúť a odlíšiť sa od svojej minulej tvorby (ktorou navyše podľa svojich vlastných slov pohŕda). Myslím si že aj pre autorov bude toto CD dôlezitým míľnikom, nie však dôležitejším ako to nasledujúce. Pri jeho nahrávaní by som viac dbal na dodržiavanie správnej dĺžky dlhých slabík, ktoré miestami zanikajú medzi ostatnými nástrojmi. Aranže mnohých piesní tiež dokázali, že gitarový beglajt už PHB nepotrebuje a že dychová sekcia by sa po čase mohla stať nielen štúdiovou záležitosťou. Teším sa na koncerty.

Pesničky Naoko, Rybár a Na Kráľovej holi si môžte vypočuť v relácii Folkwave na Rádiu A1.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Obrázok používateľa Radiar

S vyššie uvedenými konštatovaniami sa dá súhlasiť, ja by som však upozornil na ešte jednu zaujímavosť.Dobre si poprezerajte booklet,snáď ju tiež objavíte.
...a mimochodom, pieseň Naoko je podľa môjho názoru skladba hodná hrania v médiach. Ten trombón Vlada Vizára tomu dáva tú správnu najazzlú atmosféru.

Obrázok používateľa Števo Šanta

toje dobre alebo zle, ked je nieco hodne hrania v mediach? :))

Obrázok používateľa Radiar

Podľa toho v akých médiach. Ak v dobrých,tak je to dobré, ak v zlých,tak je to zlé :-)

Obrázok používateľa Števo Šanta

predpokladam, ze ty si mal na mysli tie "dobre" :)

Obrázok používateľa Radiar

:-)

Obrázok používateľa petiar

To je dobre. Budu tantiemy. ;-)

Obrázok používateľa kejtrin

Dovolim si prihodit sem len tak pre zaujimavost par slov o trombone v Naoku. Povodom je to solo basgitary, tak to aj hraveme nazivo, cele ho vymyslel nas basak Stano Kalman, Vlado Vizar ho uz iba prizdobil vlastnym citenim. Bola to nasa prva spolupraca, ale verim, ze nie posledna..:)

Obrázok používateľa vetroň

Noooo, naoko je naozaj vyborna



Najnovšie komentáre