Nachádzate sa tuDesaťročná Folková jar v Partizánskom

Desaťročná Folková jar v Partizánskom


Anonym 02 apríl 2008

Samozrejme, že sa u nás na gitarách hralo a pesničkovalo oveľa skôr, nielen pred onými desiatimi rokmi 17. apríla 1999, kedy sa konal prvý ročník regionálnej prehliadky folkovej tvorby v Partizánskom. Predsa len sa stal tento dátum medzníkom, kedy sa na Strednom Ponitrí našiel konečne niekto, kto začal organizovať stretnutia folkerov z regiónu a pozýval k tomu hosťa z nejakého iného kúta Slovenska...

Hovoriť o počiatkoch desaťročnej histórie folkovania na Strednom Ponitrí, t.j od Topoľčian cez Partizánske po Dolné Vestenice, či po Hornú Ves, sa nedá nijak inak ako osobnými spomienkami. Už v roku 1998 zorganizovala partia trampov z Bošian v okolí vzácneho kostolíka na Sádku tzv. Sádocké dni, kde sa zviditeľnili najmä country kapely, ale priestor dostal aj folk i tvrdšia muzika. Prvý väčší úspech mal čisto folkový koncert pri príležitosti 10. narodenín topoľčianskej skupiny Pohody v Krušovciach v októbri 1998. Vinšovať pesničkou prišli Rolničky z Bratislavy i Túlaví z Bošian. Sála praskala vo švíkoch, miešali sa tu turisti, trampi, pesničkári, a niekde tu sa zrodila myšlienka preniesť obdobné podujatie do jedného z dvoch okresných miest. Vyhralo to jednoznačne Partizánske, kde sme našli podporu u vtedajšieho Mestského kultúrneho strediska. A tak prišiel dátum 17. apríl 1999 a s ním prvý ročník Folkovej jari.. Kým na prvých troch ročníkoch účinkovali len tri telesá, počet účinkujúcich sa z roka na rok zvyšoval, až sa stal z prehliadky regionálny festival. Pohoda z Topoľčian a Túlaví z Bošian stáli pri zrode tradície a nesmeli chýbať ani na jednom ročníku. Pohoda mala za sebou už desaťročné pôsobenie na slovenskej folkovej scéne a na rôznych festivaloch, len domáci región sa stále nevedel prebudiť k folkovému životu. Pohoda vydala dva vlastné albumy Kto nezažil, nech uverí (1995) a Telegram (1999). V roku 2003 sa Túlaví včlenili do Pohody a od roku 2006 hráva už len trio – Marián „Maňas“ Nováčik z Pohody, Peter Paták a Vlado Dobiaš z Túlavých. Napriek krátkej iba sedemročnej existencii Túlavých nahrali tri albumy - Túlaví, Leto a Jablone, a okrem iných získali Cenu diváka na Lodenici. V roku 2002 sa na Folkovej jari objavuje skupina Turkovci z Dolných Vesteníc, ktorá hneď v roku 2002 vyhráva cenu za autorský prínos na finálovom Strunobraní, prebíja sa do finále všetkých možných festivalov, vrátane českej Záhrady, Porty, Lodenice, Moravského vrabca, atď., v roku 2006 získava 2. miesto vo finále Strunobrania a vydáva svoj prvý album Priviate vetrom. V roku 2002 prichádza na scénu aj skupina Folktón z Partizánskeho a po šiestich rokoch pôsobenia ostávajú po nej dva albumy Modré z neba (2004) a Len pár Slov (20007). V roku 2006 sa objavila skupina Nerieš to z Hornej Vsi, ktorá v roku 2007 vyhrala slovenskú Portu a hrala aj na tej českej v Ústí nad Labem. Dlhoročnou oporou folkovania v regióne je tramp a neúnavný organizátor stretnutí pri gitarách Tibor „Tipe Zsido z Partizánskeho, ktorý začínal už v roku 1984 na festivale Zaprášené cesty. Priaznivci Folkového klubu v Partizánskom vkladajú nádeje aj do mladých pesničkárov, ako sú Michal Dodok a Peter Chochula z Partizánskeho, ale aj ďalších, ktorých momentálne zamestnávajú viac študentské povinnosti. Zdá sa, že folk na Strednom Ponitrí má stále svojich následovníkov ale aj oldfolkerov. Čo viac si môže Folkový klub priať? Možno viac priazne sponzorov, samospráv a potom už len pekné vzájomné priateľské vzťahy nielen pri organizovaní ďalšej desiatky ročníkov Folkovej jari, benefičných Folkových Vianoc, ale aj radosť zo stretnutí s piesňou v prírode, pri táborovom ohni s ďalšími kamarátmi...

Alena Borszéková, Folkový klub Partizánske

Súvisiace články: 

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu



Najnovšie komentáre