Nachádzate sa tuSobota na Country Lodenici 2003

Sobota na Country Lodenici 2003

Radiar 02 september 2003

Sobotné prebudenie sa pre mňa konalo relatívne skoro. Z minulých rokov som si zapamätal rady pri sprchách a tak som sa rozhodol privstať si a osprchovať sa bez čakania mysliac si, že o 7:30 to bude v pohode. Aj bolo. Po neuveriteľne krátkych 40 minútach som stál víťazoslávne na začiatku radu a v duchu som tipoval, dvere ktorej sprchy sa otvoria ako prvé. Pre detailuchtivcov uvádzam, že to boli nakoniec dvere č.1. Zbytok sobotného predpoludnia sa potom už niesol len v znamení prvej kávy a rozhovorov s viac, alebo menej známymi ľuďmi, ktorých prítomnosť som neskôr vymenil za miesto pred Open scénou, kde sa začali prvé koncerty.

Ako prvý sa na pódium postavil moderátor Ľubo Wágner, ktorý po stručnom úvode ohlásil prvého účinkujúceho. Bol ním Roman Varmoš so svojimi dvoma spoluhráčmi (el.gitara a violončelo). O Romanovi som do sobotného predpoludnia nepočul ani slovo, avšak po vypočutí jeho bloku som si istý, že si v budúcnosti nenechám újsť ďalšie jeho vystúpenia. Tento chlapík s pevným a jasným hlasom, so skúsenosťami zrelého tridsiatnika, s dávkou nadhľadu a zmyslu pre detail zaspieval a zahral niekoľko veľmi vydarených folkrockových piesní. Podľa názoru mnohých prítomných, vrátane aktívnych muzikantov sa stal jednoznačne jedným z kandidátov na objav tohoročnej festivalovej sezóny.
Romanove dynamické piesne po krátkej prestávke vystriedali trampi zo skupiny Zubri. Ich tvorba ma už tak neoslovila. Piesne sa niesli viacmenej v tom istom tempe a ani texty nie sú kandidátmi na zápis do Slovenského kultúrneho dedičstva. Aby to však nevyznelo zle, musím uznať, že Zubri majú tiež svoju skupinku priaznivcov, ktorán ich podporovala pri pódiu.
Podľa programu sa mal/a ďalej na scéne objaviť "Bonzo". Udialo sa však niekoľko vecí, ktoré úplne zamiešali poradím účinkujúcich. Na miesto Bonza som na scéne zbadal Cencúľa, ktorý hral (zrejme svoje) trampské piesne. Počul som už niekoľko slovenských trampských pesničkárov a skupín a niektorí ma dokázali svojou tvorbou aj zaujať. Cencúľovi však chýbajú skúsenosti z pravidelného hrania a z vystúpení na pódiu. Viackrát sa ospravedlnil za kvalitu jeho gitary, na ktorej hral a ktorá neznela práve najlepšie. Na jeho ospravedlnenie môže poslúžiť zrejme iba fakt, že ho organizátori oslovili v čase, keď už bolo do otvorenia brán CL len málo času (tak to vyznelo z jeho sprievodneho slova).
Na Hlavnej scéne sa medzičasom tiež už začalo koncertovať a tak som začal pedlovať medzi oboma pódiami, aby som zachytil a zdokumentoval čo najviac. Po prvom príchode do arény som na hlavnej scéne uvidel hrať skupinu L.P.S. Táto skupina si za svoje účinkovanie v minulosti vyslúžila už niekoľko ocenení. Aj teraz zahrali štandardné vystúpenie. Zaregistroval som mierne inštrumentálne zlepšenie, avšak stále mi v ich tvorbe akosi chýba dávka mladíckej dravosti, ktorá by dokázala rozprúdiť krv v žilách.
Aréna sa pomaly začala plniť a na pódium vystúpil pesničkár Peter Petiar Lachký. Petiar je už skúseným harcovníkom na festivalových pódiach a s publikom si často rozumie. Nebolo tomu inak ani tentokrát. Zahral svoje štandardne hrávané piesne, ale pridal aj zopár takých, ktoré bežne nehráva. Petiarovu tvorbu poznám dosť dobre a tak mi nedá nespomenúť, že hlavne spočiatku bolo na ňom poznať únavu z predchádzajúcej úspešne prebdenej noci. Postupne sa však aj vďaka dobre reagujúcemu publiku dostal do tempa a zbytok svojho vystúpenia odohral v pohode.
A čo bolo ďalej?
Na Open scéne sa počas mojej neprítomnosti predstavili Barbora a Kristián, skvelý mladý český pesničkár Jeroným Lešner, Jumping drums, ktorí boli najčastejšie vystupujúcou skupinou, ďalej to bol Braňo Sládeček, na ktorého som počul tiež niekoľko pozitívnych hodnotení a samozrejme, nemohla chýbať ani stálica CL Jana Máčovská.
A prečo som ich nestihol?
V tom čase som totiž sledoval dianie na Hlavnej scéne. ...a musím povedať, že bolo sa na čo pozerať. Pokračovali tam totiž súťažné vystúpenia zostávajúcich skupín. Ako prví sa uviedli Túlaví. Skupina okolo Mariana "Maňasa" Nováčika a niekoľkých bývalých členov skupiny Pohoda odohrala v pohode kolekciu vynikajúcich trampských piesní, z ktorých ako som už mal možnosť počuť niektoré aj zľudoveli a spievajú sa pri táborákoch. Piesne postavené na silných refrénoch, vynikajúcich vokáloch a prepracovaných textoch podložených inštrumentálnym majstrovstvom ani nemôžu inak skončiť. Za pravdu mi dá aj fakt, že po skončení ich vystúpenia sa publikum dožadovalo silou-mocou niekoľkých prídavkov.
Vystúpenie skupiny Dúha sa mi podarilo zmeškať vďaka mojej súkromnej prestávke vyhradenej na doplnenie kalórií a tekutín. Skupine sa týmto oficiálne ospravedlňujem.
Do arény som sa však vrátil hneď ako to bolo možné a to práve v čase, keď sa začala nazvučovať skupina Hrdza. Títo prešovčania tento rok pripravili pre svojich fanúšikov prekvapenie v podobe novej speváčky Veroniky a niekoľkých nových piesní. Začali východniarskou klasikou "A od Prešova", ktorá v ich podaní nútila publikum k spevu a súhlasnému prikyvovaniu na znak, že je to dobré. Aj výberom ďalších skladieb dokázali, že na východe sa folku, o ktorom rozprávali pri každej príležitosti, naozaj veľmi dobre darí.
Skupina Bobova diéta nemá od Hrdze veľmi ďaleko. Jednak sú obidve skupiny z východu (Diéta z Košíc), požičiavajú si hudobníkov (s Diétou vystúpil tentokrát Lukáš -perkusionista z Hrdze) a hrávajú sem-tam aj spoločné vystúpenia. Tentokrát vystupovali tesne po sebe. Bobova diéta bola poslednou súťažiacou skupinou a po skončení ich vystúpenia mali návštevníci festivalu ešte hodinu na to, aby dali svoj hlas jednému zo súťažiacich interpretov. Moderátor Ivan Vojtek si pri nazvučovaní skupiny pozval k sebe Boba a porovnal jeho telesné proprcie so svojimi vlastnými. A skutočne, akoby ich jedna mater mala, až na to, že Bobo vie dobre hrať aj na gitare a bass gitare :-). Vystúpenia Bobovej diéty sú pre mňa osobne vždy zážitkom. Táto skupina sa objavila len zhruba pred rokom a pol a za taký krátky čas dokázala zaujať pevné miesto na slovenskej folkovej scéne. Ocenenia z minulej aj tohoročnej festivalovej sezóny sú toho najlepším dôkazom. Tentokrát som zaznamenal jednu úplne novú pieseň - tango hudobne inšpirované Goranom Bregovičom, ktoré otextovala aj zaspievala speváčka Silvia. Je to ďalšia z piesní, ktorou táto skupina posúva latku kvality o stupienok vyššie. Publikum sa aj po odohraní súťažného bloku tejto skupiny dožadovalo viacerých prídavkov. Spevák a frontman skupiny Molko však vtipne vysvetlil, prečo nemôžu na pódiu zostať dlhšie.
Odchodom Bobovej diety z pódia sa ukončila súťažná časť CL 2003 a nasledovali už len vystúpenia hostí. Ako prvý sa na pódium postavil Dušan Barczi so skupinou Country club. Ich vystúpenie som registroval z V.I.P. priestoru za pódiom. Inštrumentálne výkony jednotlivých hudobníkov ostro kontrastovali s nevyspievaným hlasom a kompozične aj obsahovo slabými textami Dušana Barcziho, ktoré majú silnú afinitu k tvorbe Ivana Mládka. Na rozdiel od iných Mládkových plagiátorov, ktorých publikum aj kritika prijali relatívne dobre (napr. Děda Mládek Illegal Band) však Dušan nenachádza ani u jedného z nich takúto podporu. Viem si predstaviť niekoľko slovenských skupín, ktoré by si kvalitou svojej tvorby určite viac zaslúžili účinkovať na takomto pódiu.
Pred vyhlásením výsledkov diváckeho hlasovania vyšla na pódium ešte skupinaHeaven's shore. Svojim keltským folkrockom rozprúdili zakrátko náladu v publiku. Pieseň "Halušky", ktorá akoby z oka vypadla beatlesovskej "Let it be" je osvedčeným hitom, ktorý funguje na takmer každom ich koncerte. Nebolo tomu inak ani tentokrát. Publikum spontánne reagovalo aj na vtipné pasáže, ale vedelo oceniť aj ich inštrumentálne a spevácke výkony. Heaven's Shore boli pre mňa osobne prvým skutočným hosťom večerného programu.
Moderátori Imro Dugovič a Ivan Vojtek po vystúpení HS pristúpili k vyhláseniu výsledkov súťaží. najprv prečítali mená výhercov siedmych gitár, ktoré venoval jeden zo sponzorov festivalu a potom vyhlásili laureátov festivalu podľa toho, ako sa umiestnili v diváckom hlasovaní. Výsledky sú takéto:
1.Jana Máčovská
2.Hrdza
3.Túlaví
Títo interpreti by sa na budúci rok určite mali objaviť na festivalovom pódiu CL.

Program posledného festivalového večera pokračoval vystúpením českých Taxmenov - trampskej legendy udržavajúcej sa aj napriek pribúdajúcim rokom neustále v kondícii. Nasledoval Karel Plíhal, ktorý mal vystúpiť aj s hosťom. Žiaden hosť nakoniec nevystúpil. Karel hral prevažne svoje osvedčené pesničky, no začul som aj niekoľko pre mňa nových songov. Celé vystúpenie odohral na dvoch elektrických gitarách. Za zmienku stojí nemohúcnosť zvukárov dosiahnuť to, aby bolo Karla počuť aj vo vzdialenejšej časti arény. To sa prejavilo pískotom publika, ktorý určite nepridal na kľude a nálade nikomu z prítomných.
Protikladom ku komornému prejavu Karla Plíhala bol nasledujúci blok. Na pódium vystúpil Alan Mikušek s hosťom, ktorým bol tentokrát Karel Zich. Rockové country a duetá obidvoch umelcov zase dostali publikum do tanečnej nálady a tá sa niesla celým ich vystúpením. Neopadla ani pri vystúpení Jumping Drums, ktorí na pódiu tentokrát už naposledy predviedli strhujúcu bubenícku show. Chcel by som však dodať, že to bolo iba zopakované vystúpenie z predchádzajúcich dní. Tá istá choreografia a tie isté skladby.
Skupina Čankišou je už dobre známou v čechách a prišiel čas, že sa konečne ukázala aj u nás. Ich strhujuca ethno show bola ďalším príjemným spestrením festivalu a verím, že ich na Slovensku nevídime naposledy. Věra Martinová je už dlhé roky hviezdou českého country a v sobotu so skupinou Schovanky odohrali dynamické kabaretno-tanečné vystúpenie, ktoré neprinieslo príliš veľa nového, za to však pobavilo a to hlavne staršie ročníky, ktoré si iste radi nostalgicky zaspomínali na staré časy, keď nebolo až tak veľa festivalov a keď sa Viera pravidelne objavovala v televízii. Blížilo sa pomaly finále večera a predposledným účinkujúcim telesom bol Ľudový orchester jednoduchej zábavy obyvateľstva v skratke Lojzo. Ich piesne už tiež začínajú ľudovieť a bolo iba málo ľudí v publiku, ktorí by si ich nepospevovali spolu so skupinou. Publikum sa bavilo, ale všetci určite netrpezlivo očakávali vystúpenie najväčšej hviezdy festivalu. Pomaly sa aj dočkali. Na pódium vystúpil Jarek Nohavica a za pomoci heligónky a spievajúceho publika odohral väčšinu svojich hitov. Priznám sa, miestami mi trochu chýbal gitarový doprovod, ale je to len vec názoru a zvyku.
Táááák a to by bolo z Lodenice takmer všetko. Aby to bolo úplne, uvediem ešte údaje o účasti. Účasť vo štvrtok bola zhruba 7000, v piatok 7000 a v sobotu dokonca 10000 návštevníkov. Tieto čísla hovoria o tom, že záujem o tento festival neustála rastie a tohoročná návštevnosť sa vyšplhala oproti minulému roku o 30%.