Obzretie za druhým dňom na Folkovej scéne Lodenice 2012

Juj, bolo že to radosti, keď sa nám Radiar zveril vezúc nás na (Myjavské) Folkové vítanie leta v Krčme na konci sveta s tou novinou, že na Lodenici v Piešťanoch sa po ročnej odmĺke znova obnovuje Folková scéna, a on sa jej ujíma, ako „tato predstavený“. Nuž pomyslel som si juchuchúúú...a aj dosť veru nahlas, holt folker (hoc i plachý, ako je Had) sa nie vždy dokáže udržať s prejavením radosti. Ha-ha...

Radiar síce netušil, koho všetkého sa mu podarí (pomerne) narýchlo zohnať pre „čerstvý“ projekt, no bolo jasné, že v programe sa počíta s recitálom kapely Mysami, teda s nami.
Vedel ešte to, že umiestnenie scény sa mení...že v „obývačkovom“ stane sa, ako po minulé roky hrať nebude... Dostali sme náhradou alternatívne, zamrežované pódium, (o čom sme ešte vtedy nevedeli) v rámci krčmičky, ktorá sa nachádza pred vstupom do areálu Lodenice... A čo?...riekli sme si. Fajn je, veď strecha nad hlavou sa za určitých poveternostných okolností zavše aj hodí...

Keď som sa na „Loďku“ s Katkou Žilovou „doplavil“ po diaľničných cestách v sobotu (1.9.), kedy na programe boli oba jej recitály, teda blok Kofeinu a Mysami boli sme privítaní mimo Radiara, Petiara a Eda Klenu, ktorý sa akurát zberal späť na východ aj Skajou, teda dobrou vílou slovenského folku pre stred Slovenska... Ako mnohí vieme na západnom Slovensku  túto funkciu (už roky) a s jedinečnými výsledkami vykonáva Hanka Daubnerová.

Tá tento raz na festíku chýbala, no mal som pocit, že na nás kýva kdesi z kopca Vrútok, zo svojej chalúpky. 

Už „opáskovaný“ a dohodnutý s trojlístkom mladých technikov, o „krádeži zvuku“ z ich mixpultu do môjho MD som sa vydal so Skajov a Petiarom za brány festivalu. Ako šerpovia sa ma, sťa novopríšelca ujali brilantne... Zavliekli ma do areálu so zámienkou, že Skaja chce preveriť zásoby stánkarov, čo do diapazónu sortimentu šatiek.

Projekt dopadol nad očakávanie úspešne...Petiar a Had si kúpili „indiánske bundy“ a Skaja si hľadanú šatku nevybrala...

Už zaodetý, čo sa mimochodom hodilo, bo sa medzičasom schladilo medzi búdkami núkajúcimi všemožné nezdravé, a práve preto lákavo voňavé dobrôtky sme postretali kadekoho blízkeho... Medziiným troch bývalých členov našich obľúbených folkových formácií: Tinku od Bobovej diéty, Strakoša od Náhodných pocestných a Roba od Divozelu, ktorý prijal ponuku si s nami zahrať, bo hráč na bité nástroje (mimochodom toho dňa aktuálne 27 ročný Seejfo) v Piešťanoch absentoval…  

Odmocnený od bezmála dvadsiatich eurášov sa mi papania za peniažky už ani tak nežiadalo. Riekol som si, že sa rád nechám prekvapiť menu, ktoré pre nás usporiadatelia pripravili... Bolo totiž zadarmo... To sa podávalo v reštaurácií kúsok od nášho „folkového salóna“, kde sa o niekoľko desiatok minút mali začať koncerty...Skaja, ma do reštiky uviedla a robila mi pri stole spoločnosť. O delikatese, ktorej sa mi dostalo rozprávať žiaľ nemôžem, bo som sa zaviazal sľubom mlčanlivosti... Každopádne, chutilo. Veľľmi!

S posledným sústom utajeného jedla som so Skajou vtrielil do našej novej folkovej obývačky, v ktorej bolo v tom čase ešte pomerne priestranne. Katka na pódiu dávala technikom posledné drobné pokyny. Recitál Kofeinu ma, ako občasného kávičkára nabudil natoľko, že ma Skaja, sediaca vedľa mňa miestami pridŕžala, by som netancoval popred pódiu na stoličke. Katka zaradila do zoznamu piesní dve, ktoré som (mám pocit) do toho dňa nepočul. Tešil som sa, že si dávku môjho zvukového životabudiča budem môcť dopriať i neskôr...kedy sa mi zachce. O MD (minidisk) vďaka Ti, vďaka!

Pokým sa na pódiu objavil pesničkára Petiar, ktorý sa nám prihováral do tej doby iba v roli uvádzača, teda bez lutny vystriedali sa na pódiu: Duochance (z južných Čiech), a Simona Martausová s hosťami…

Na Petiarov blok som sa nemálo tešil. Nie len preto, že mám jeho pesničkársku produkciu v obľube i úcte, no i preto, že som od neho vedel, že do koktejlu zamiešal zo dve novinky. Prvé z piesní nám ušli...bo Katka ma vylákala do areálu. Jej vábničke na všemožné štrúdle som...neodolal. A fakt som dobre urobil, že som sa nechal zlákať, tak brilantnú orechovú a tvarohovú „motanicu“ som do tej doby do pusy nevložil.

Keď sme ohlásili do „salónu“ návrat Petiar recitoval jednu zo svojich básničiek, (pre mňa novinku). Mimo nich sa každá formácia, či pesničkár dočkal básničky, ktorou ten ktorý blok Petiar zahajoval. Ku koncu jeho bloku som už nemal „zicflajš“... Recitál Mysami sa blížil, a tak sa ma zmocnili známe pocity v krajine brušnej spojené s tými, že zaručene polovicu piesní z hlavy neviem zahrať, čo som sa rozhodol svojej paranoji rozhodol vyvrátiť...

A tak som sa uchýlil do predsiene WC, kde som čakateľom na odmocnenie dopriaval ochutnávok z programu, ktorý na nich ešte len čaká. Všetci sme sa dočkali ukľudnenia, po ktorom sme túžili. Keď Petiara vystriedal Stano Kalman hlásila príchod už i naša Lucia.

Radiar navrhol, aby sme sa uchýlili do ústrania a s Robom z Divozelu si prešli piesne, ktoré plánujeme zahrať. Útočiskom sa nám stala kutica, kde s Petiarom prebýval. Dvere slušne tesnili, a tak nás nerušili v nácviku ani hviezdy z hlavného pódia. Pri takom nácviku napochytro čas neuteká...priam trieli, a tak sme zostali prekvapení, keď Radiarovi zazvonil telefón, a v ňom sa volajúci Petiar placho pýtal, že či...sa už môžeme k nim vrátiť. Neviem, ako Stanovi, no nám jeho blok tento krát ubehol no, nečakane rýchlo.

Náš na pódiu?

Ten tiež. Hralo sa nám fajn... Druhú polovicu sme si viac užívali. Dopomohol k tomu už vycentrovanejší zvuk bublajúci z mixpultu k nám, no hlavne do hľadiska. Trojlístku technikov som sa i tak za kapelu poďakoval, dali sme im zabrať. Ozvučiť jedného pesničkára s gitarou je holt trocha iná práca, ako „našejkrovať“ mix štyroch hlasov a piatich nástrojov. Našim odchodom z pódia sa ukončil nie len náš blok, no i program Folkovej scény, ako taký. 

Krátko na to som si sadal do štvorkolesového Katkinho „člna“ a nechal sa ním priblížiť k mojej kolibôčke, kde na mňa čakali moji najvernejší folkoví fandovia, tí, čo sú odkázaní na to nie len ma počúvať, keď čosi hrám, no i na to so mnou žiť. Miňuk, Oscar, Coro za to Vás kocúrí Edén zaiste neminie...

Had

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Disclaimer: Tento článok je blog, teda osobný, subjektívny článok jeho autora, ktorý nemusí reprezentovať stanovisko redakcie Folk.sk a to ani v prípade, že autorom blogu je jeden z jej členov.