Choď von!

Na Vianoce to bude presne 20 rokov, čo hrám na gitare. A neviem to. 20 rokov, čo spievam. A neviem to. Za tie roky sa objavili obdobia, keď som si myslel že to viem, aj obdobia, keď som myslel, že to neviem vôbec.
Ale zistil som, že nie je vôbec podstatné, či to viem alebo neviem.
Podstatné je, či hudba vo mne je, alebo nie je. Veľmi dlhú dobu nebola. Naposledy som ju v sebe vnímal, keď som hrával v nemenovanej pop/rockovej kapele.
Dalo mi to veľa – zažil som rôzne formy disciplíny, súzvukov ale i kakofónií – nielen v melódiách, ale i v našej komunikácii, v našom hraní. Ďakujem za to, že ostatní v kapele tú hudbu vo mne udržiavali. Keď som odišiel, hudba sa stratila. Aj som ju hľadal, ale nenašiel.
Preto s radosťou oznamujem /a úprimne – tá radosť je sebecká a subjektívna/, že som tú hudbu našiel. A nielen to – chce ísť von. Dnes som hral mladému publiku – očividne nevedelo, čo má od mojej hudby čakať – ale mne tam bolo výborne. Cítil som, že tá moja hudba sa pýta von, aby oslovovala, aby sa prestavila, niečo o sebe povedala.
A ja si tak vravím – prečo jej v tom brániť? Nech si ide... Choď von!

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Disclaimer: Tento článok je blog, teda osobný, subjektívny článok jeho autora, ktorý nemusí reprezentovať stanovisko redakcie Folk.sk a to ani v prípade, že autorom blogu je jeden z jej členov.