Báthoričkina Kvapka krvi očami "obetí" tisíc očí.

Dáva sa na známosť, že dňa 17.8. 2013 sa v Čachticiach uskutočnila BÁTHORYČKINA KVAPKA KRVI – druhý ročník. Niekoľko tisíc kvapiek krvi odovzdalo skoro 200-sto "obetí". Prvý ročník sa uskutočnil pred rokom a nakoľko dopadol mimoriadne dobre, naštartoval každoročné pokračovanie. Zúčastnení nešetrili chválami na adresu organizátorov - Občianskeho združenia Spolku čachtického ringu.
Darcovia krvi, okrem dobrého pocitu, že ich krv zachráni v budúcnosti niekomu život, dostali „lístoček“, ktorý si zamenili za Báthoryčkinu krv. Mne minulý rok odmietli krv zobrať, napriek mojim prosbám, či sa nedá urobiť výnimka, ale boli nekompromisní, že nie, keď ste odovzdali krv 14. júna, tak najbližšie môžete až 14. októbra. Čo sa dá robiť, keď niekto rozhodol, že ženy môžu ísť na odber každé 4 mesiace a muži majú zase výhodu, im odoberú krv každé 3 mesiace. A tak som si „krv“ aspoň kúpila a to hneď dve fľašky. Báthoryčkinu krv-Dorčach s chuťou nádychu horkej čokolády, ktorá prechádza v pozadí do pražených kávových zŕn a druhá Báthoryčkina krv-Merčach cviklovo-fialovej až tmavočervenej farby, kde chuti dominuje čierna ostružina, ktorá sa na konci javí ako chuť sušenej šípky. Tak takéto úžasné vysvetlenie sme dostali od „strážcov“ hektolitrov tejto „životodárnej“ tekutiny. Zlaté medaile v roku 2012, ktoré Poľnohospodárske družstvo Čachtice dostalo za Báthoryčkinu krv sú dôkazom, že predviedlo „svetu“, že to vedia. A darcovia krvi, ale aj tí, ktorí krv darovať z rôznych dôvodov nemohli si okrem tejto lahodnej tekutinky, ktorá sa rozplýva na jazyku a pery majú intenzívnu tmavú farbu, pochutnali aj na zabíjačkových špecialitách a rôznych rozvoniavajúcich čachtických dobrôtkách.
V Čachticiach sa mučilo, šermovalo, popravovalo. Skupina Taurus Ater svojím vystúpením vyrážala ľuďom dych, delo vystrelilo a jedna tona „opancierovaných“ mužov padla na zem ako mucha CC po použití účinného prostriedku.
Báthoryčka sa s úsmevom na tvári, v krvavočervených šatách a s bičíkom v rukách, prechádzala medzi davom ľudí a hľadala svoje obete. A bolo ich veru dosť. Aj nás si vyhliadla a tak sme chtiac-nechtiac museli využiť akciu: „Akcia len dnes úplne ZADARMO – Zbičovanie na dereši. Nakoľko sme siamské dvojčatá, pripútané k sebe od narodenia bokmi, tak nám bola dereš malá a pani Alžbeta Báthory s pomocníkmi drábom a Ficom nám nakázali prehnúť sa cez dereš a s úsmevom nás začali bičovať, pričom použili všetky ponuky: „Fickov bičík“, „Drábové potešenie“ a „Alžbetino krvavé pohladenie“. Naše výkriky boli naozajstné, pretože všetci traja sa tak vžili do svojej role, že bili odušu všade kde zasiahli. Ešteže sme našu čokoládovú labradorku-terapeutku Brijku uchránili - na ňu si netrúfli.
Na prvom ročníku akcie, v čase televíznych hodín Báthoryčkine obete prešli „čestné kolo“ čachtickým davom, nakoľko sa hľadala najbrutálnejšia obeť. My so sestrou sme v „civile“ dvojičky a v Čachticiach sme boli: „Siamské dvojičky na svadobnej ceste a naša čokoládová labradorka-terapeutka Bria a bábätko“. Priznám sa, že keď som-sme vymyslela-vymysleli takúto obeť, tak sa mi-nám zdalo, že nikto nemôže predsa vymyslieť niečo čo je do brutality brutálnejšie. Ale na druhej strane som-sme si myslela-mysleli, že niekto môže mať brutálnejšie – krvavejšie prevedenie. Ale hneď ako sme vyšli v našich svadobných šatách do ulíc, tak si nás fotili a „ovácie slávy“ nemali konca-kraja.
Prišlo k vyhláseniu výsledkov. Mládenec, ktorý bol konferencierom, nás dokázal dostať do tretieho štádia smiechu. Teda prvé štádium je úsmev, druhé smiech a tretie je nekontrolovateľný „rehot“ pripomínajúci erdžanie stáda koní – v skratke „konský smiech“. To sa nedalo – to musíš zažiť ... Dozvedela som sa, že je to herec ochotníckeho divadla, tak nás má na najbližšom predstavení v prvom rade, aby sme dobre videli aj počuli. Každú Alžbetinu obeť okomentoval takým spôsobom, že sme mysleli, že zomrieme skôr z jeho „hlášok“ ako „v pazúroch“ Čachtickej panej.
Naša maska mala v priebehu dňa obrovský úspech, tak sme s maličkou dušičkou očakávali, že snáď si prevezmeme mimoriadne kvalitnú cenu. A naozaj. Na treťom mieste sa umiestnila Erika Hargašová (Cecilka) a Vierka Opatovská (Uršuľka), na druhom mieste čachtická dievčina Simonka Gábrišová a na prvom mieste sa umiestnili obete Alžbety Báthory, ktoré hneď ako prišli na námestie nás zaujali a boli to jasné víťazky (ohlásili porotcovia)... sú to Siamské dvojčatá na svadobnej ceste ... A tak sme vybehli na pódium aj s našou čokoládovou labradorkou-terapeutkou Briou a bábätkom, aby sme si prevzali z rúk „sestričky“ okrem iných zaujímavostí aj vzácnu tekutinu – Báthoryčkinu krv. Bolože to radosti – foteniu nebolo konca-kraja. A tak sme pózovali a Brijka bola vo svojom živle. Nakoľko je terapeutka, tak má veľmi rada okolo seba spoločnosť - hladkanie by vydržala aj 24 hodín denne. Deti sa nevedia vynadívať ako poslúcha a predvádza svoje „psie kúsky“.
Na druhom ročníku organizátori upustili od súťaže o najbrutálnejšiu obeť Alžbety Báthory (ktovie prečo?). Čachtická pani nie je síce kladnou postavičkou, ale neodmysliteľne patrí k histórií Čachtíc. Práve „prechádzka“ obetí, ktoré pred viac ako 400 rokmi prišli nedobrovoľne o krv by mohla byť takým zamyslením sa nad životom vtedy a teraz. Krvavá pani „sala“ krv z ľudí brutálnym spôsobom a v súčasnej dobe „sajú“ krv z ľudí „anjeli“ v bielych plášťoch, s úsmevom na tvári a každý darca sa odovzdáva do ich skúsených rúk dobrovoľne s pocitom, že ten čas, ktorý venuje darovaniu krvi, nemohol lepšie využiť.
Pre deti bol pripravený zaujímavý program - koníky, maľba Báthoryčky a Čachtického hradu a rôzne súťaže. Naše dvojčatká Vikinka a Filipko, sa minulý rok v maľovaní perníčkov umiestnili na druhom mieste a všetky detičky boli vyobrazené s maľovaným srdiečkom v Piešťanskom denníku, z čoho mali obrovskú radosť. BÁTHORYČKINA KVAPKA KRVI im zostane v spomienkach ako krásna rozprávka, v ktorej sami účinkovali.
Návštevníci privítali aj vyhliadkové lety vrtuľníkom, prehliadku katakomb, degustáciu vín a gurmánskych špecialít, prehliadku múzea, pivnice pod umieračikom, výstavu poľovníckych trofejí, maľovanie na tvár a bohatý kultúrny program. Pri ohňovej show Taurus Ater nikto „nedýchal“ ale pri záverečnom vystúpení skupiny Slniečko to „šaľelo“ celými Čachticami. Slniečko alebo Punto & rybacé hlavy je hudobná skupina z Piešťan. Nie sú to takí „obyčajní“ mládenci, ktorí by „dokázali“ spievať pravou spisovnou slovenčinou. Každé ich slovíčko má nádych trnavského dialektu a ešte keď rozumiete textu, nakoľko neuprednostňujú spev v angličtine, tak sú Vašou „krvnou skupinou“. Texty vymýšľa Peter Remiš, ktorý s celou skupinou rozžiaril nočné Čachtice Slniečkom: „Si tak sympatická a ešče tak mladá s tebu tu šecko stojí a šecko padá, tak iba ukáž, že ma máš rada, a ked ta prosím, milovaná vláda, tak mi: Nepanni, jejejejeje, nepanni, ooooo, nepanni, jejejeje, len mi nepanni. Včera som bov kradnút slivky v Beckove. Mav som velkú chut na gule slivkové ...
V roku 2013 som si už spravodlivo „strážila“ moje odbery krvi, aby mi to vyšlo a mohla som darovať krv priamo na akcii BÁTHORYČKINA KVAPKA KRVI aj spolu so sestrou. Obliekli sme sa do svadobných šiat a tak sme si ľahli na lôžko odberu krvi, aby sme pripomenuli svetu naše minuloročné víťazstvo. Škoda, že sa tento rok nepokračovalo v začatej tradícií O najbrutálnejšiu obeť Alžbety Báthory, pretože minulý rok to atmosféru akcie urobilo veľmi zaujímavou a atraktívnou a podľa mňa „Prechádzka obetí Alžbety Báthory“ na akciu určite patrí.
Rok 2014 je rokom 400-stého výročia úmrtia Alžbety Báthory a organizátori už teraz pripravujú nevšedné prekvapenie pre darcov krvi a všetkých zúčastnených. Na základe veľkého záujmu o darovanie krvi už teraz zabezpečili viac lôžok a viac zdravotného personálu, aby mohli „vysať“ z každého, kto príde tisíce rubínovo-červených kvapiek najvzácnejšej tekutiny, ktorá sa nedá nahradiť diamantami celého sveta. Obrazne povedané: „Každá kvapka krvi je trblietajúcim sa diamantom v každom z nás“. Určite sa oplatí o rok tretieho ročníka akcie „BÁTHORYČKINA KVAPKA KRVI“ zúčastniť.

Záverom:
Ako je to možné? Kládla som si túto otázku pri počúvaní „záhadného“ mužíčka, ktorý sa znenazdajky objavil na prvom aj druhom ročníku Báthoryčkinej kvapky krvi. Isté je, že prišiel z minulosti, z čias, kedy rod Báthoryovcov patril k najbohatším a najvplyvnejším tej doby. Vláda obávanej uhorskej grófky Alžbety Báthory sa zapísala „krvavým perom“ do dejín Čachtíc, ale minulosť sa zatajiť ani zmazať nedá a tak „záhadný“ mužíček veľmi pútavo informuje dav ľudí aj o úsekoch života Alžbety Báthory, ktoré mohol poznať len človek, ktorý žil v tej dobe a v jej blízkosti až do úplného konca. Pozná dokonca jej myšlienky, vie, že bosorátstvo jej bolo blízke, že prisluhovala Satanovi, že jej náramok ukrýval tajomnú nečistú silu, pozná do posledného kamienka podzemie Čachtického hradu tej doby, pozná každý deň životnej drámy ženy, ktorá bola na jednej strane krásna a veľmi vzdelaná a na strane druhej neuveriteľne krutá. V jej tele kolovala krv, ktorá zabíjala. Každým dňom dávala rozkazy drábom, katom, aby zbičovali, umučili každého, kto jej nebol po vôli. Dráb a kat – to bolo „zamestnanie“ v tej dobe veľmi „populárne“.
„Náš“ tajomný mužíček krutovládu Alžbety Báthory približuje svetu aj písomnou formou. Keď zalistujeme “V podzemí Čachtického hradu“, „V tieni smrti Alžbety Báthori“, „Čachtická pani pred najvyšším súdom“, „Kliatba Alžbety Bátoriovej“, „Vivat Alžbeta Bátoriová!“, “Zbohom Alžbeta Bátoriová“, ktoré napísal Andrej Štiavnický – „záhadný“ to mužíček, tak zistíme, že sú tam nielen podrobnosti zo života krutej grófky, ale aj „posmrtný“ život Alžbety Bátoriovej, ktorej duch si nedá pokoja a „sliedil“ uličkami Čachtíc ešte v neďalekej minulosti. Alebo snáď aj dodnes?

Ďakujeme Spolku Čachtickému ringu, že sme sa minulý rok spoznali a želáme im, aby sa akcia BÁTHORYČKINA KVAPKA KRVI na budúci rok zapísala „zlatým perom“ do dejín Čachtíc.

Autorka článku: tisicoci Soňa Macejáková
foto: Soňa Macejáková,Stanislav Stoklasa

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Disclaimer: Tento článok je blog, teda osobný, subjektívny článok jeho autora, ktorý nemusí reprezentovať stanovisko redakcie Folk.sk a to ani v prípade, že autorom blogu je jeden z jej členov.